Hybrid medzi autom a bicyklom by mohol zmeniť vnímanie prepravy
— Frédérique HazéováGlobálne otepľovanie je hrozbou, ktorá už dlhú dobu visí nad našou planétou. K zlepšeniu celej situácie môžu prispieť alternatívne spôsoby dopravy, ktoré sú čoraz rôznorodejšie. Jedným z takýchto vozidiel je aj velomobil Sandman - ani bicykel, ani auto. O zvláštnom dopravnom prostriedku sme sa porozprávali s jeho tvorcami Adamom Dankom a Marekom Slávikom.
Základná verzia Sandmana ráta s jedným pasažiérom, vozidlo by sa však malo dať aj zväčšovať.
Ekologická doprava je v súčasnosti v kurze, prečo ste sa však rozhodli zostrojiť práve velomobil?
Adam: Videli sme na trhu medzeru v oblasti individuálnej dopravy a chceli sme ju využiť. Sandman je vozidlo, ktoré by mohlo teoreticky zmeniť pohľad na vnímanie prepravy v mestách, v športovej oblasti, či hocikde inde.
Marek: Takéto vozidlá sa spravidla rozbiehali keď bola kríza. Prvá svetová vojna, druhá svetová vojna, vždy došlo k ich vzostupom. A dnes je tiež kríza.
Spojili sme to však aj so zdravotným hľadiskom. Podľa uskutočnených analýz v krajinách ako Belgicko, Anglicko či Francúzsko precestuje občan veľkého mesta denne zhruba 25 kilometrov. A na to si nepotrebuje sadnúť do obyčajného auta alebo do MHD. Sadne si do velomobilu a hneď má výhodu, že pri tom aj cvičí.
Velomobil, čiže spojenie bicykla a auta, je tu na Slovensku pomerne neznámy. Aké sú jeho výhody?
Adam: Spojili sme v ňom benefity viacerých dopravných prostriedkov. V prvom rade sme však oživili 80 rokov starý koncept, keďže velomobily už niekedy dávno vymysleli v Amerike. V tej dobe to boli akoby bicykle, ale energeticky veľmi efektívne.
Velomobily sú výhodné v tom, že sa na nich nesedí ako na bicykli, ale že v nich akoby ležíte. Pre ľudské telo je to výhodnejšie, dokáže týmto spôsobom zo seba vydať viac energie, a tým pádom je jeho pohyb efektívnejší.
Marek: Keď človek leží, tak má srdce na úrovni nôh. A to sa tým pádom nemusí tak namáhať, aby zásobovalo nohy krvou. Preto je to efektívnejšie ako klasický bicykel. Zároveň tu stále cvičíte a spaľujete, čo zjete. Keď si dáte fastfood, napríklad hamburger s hranolkami a kolu, tak môžete ísť hoc aj do Viedne a naspäť.
Človek ho teda poháňa šliapaním do pedálov, pomenovanie velomobil však evokuje spoločné znaky s automobilom. Pomáha človeku pri pohybe aj nejaký iný zdroj?
Adam: Tie pôvodné velomobily boli len na šliapanie a prejavili sa napríklad pri cyklistických závodoch. Na začiatku, v dvadsiatych rokoch, mohli totiž súťažiť aj velomobily. Po niekoľkých ročníkoch ich však vylúčili, lebo všetko vyhrávali.
Aj dnes je možné ísť len na ľudský pohon, ale keďže máme sofistikovanejšie vozidlo, v ktorom je viac mechanických častí, tak je váhovo dosť ťažké – má okolo 100 kíl. Pre niektorých ľudí čo napríklad nešportujú, by to pedálovanie už nebolo také jednoduché. Preto sme doň pridali elektrické motory, ktoré ľudskému pohonu asistujú.
Vie si vodič zvoliť, ako veľmi potrebuje pomôcť?
Adam: Áno. Čisto teoreticky sa dokonca dá ísť aj len na elektrický pohon. Čiže tá škála je od 0 po 100 percentnú asistenciu.
Ako je to so skladnosťou, keďže to nie je ani auto, ani bicykel a váži sto kilogramov?
Adam: Využívalo by sa klasické parkovanie. Sandman by mal byť zhruba taký dlhý ako malé autíčko Smart, cca 2,5 metra, zmestí sa doň len jeden človek. Čiže je pomerne malý, ale nedá sa samozrejme oprieť niekde o stĺp. Je však dosť malý na to, aby sa dal používať na peších zónach.
Marek: Do peších zón má umožnený vstup aj preto, že vyhláška hovorí o obmedzení výkonu 550W. Akonáhle ste na tej hranici, tak máte veľkú výhodu, že máte v podstate bicykel, ktorý je v kategórii „quadricycle“ a môžete s ním vstúpiť na pešie zóny, cyklistické trasy a podobne.
Adam: Máme tiež futuristickejšie plány parkovacích stojanov. Navrhli sme menšie nabíjacie stanice, ktoré by boli v mestách postavené v rámci väčšieho projektu, kde by sa Sandmany parkovali a nabíjali. Napríklad ako súčasť nejakého konceptu verejnej dopravy, kde by si človek mohol za nejaký malý poplatok Sandmana požičať a jazdiť na ňom.
Čiže máte s týmto projektom veľké plány?
Adam: Určite, myslíme si, že má potenciál na väčšie využitie, keďže také niečo podľa našich výskumov vo veľkých mestách chýba.
Plánujete okrem toho aj komerčný predaj jednotlivcom?
Marek: Máme už firemné zastúpenia pre Karibik, Ameriku, Saudskú Arábiu a podobne. Našou veľkou výhodou je, že Sandman je multifunkčné vozidlo. Môže sa pohybovať aj po vode a po snehu. A na to máme predbežne 15.000 objednávok. Nechceme ich však zobrať kvôli tomu, že by dizajn musel zostať zachovaný, čo nevieme zaručiť.
To je problém všetkých prototypov. Na výstave v Ženeve vám ukážu krásne auto, lepšie povedané futuristický prototyp, objednáte si ho, tešíte sa naň, a o tri roky príde niečo, čo sa na pôvodný model vôbec nepodobá.
Dvojica sa so svojím projektom zúčastnila aj súťaže StartupAwards.SK 2014 - zľava Adam Danko, sprava Marek Slávik.
Vráťme sa k skladovaniu. Je zaparkovanie Sandmana vo vonkajších priestoroch bezpečné? Nemôže ho niekto ukradnúť?
Adam: Je to bezpečné, keďže je to uzatvorený tvar. Velomobil má normálne kovové telo, dá sa zamknúť a je dostatočne pevný na to, aby sa nedal len tak ukradnúť ako bicykel. Samozrejme, nedá sa tiež len tak naštartovať, treba k tomu mať buď kľúč v smartfóne alebo niečo iné, čo majiteľa identifikuje.
Nakoľko velomobil prepájate s modernými technológiami?
Marek: Mobil je hlavný kľúč k sprístupneniu systému, ako aj celkovo na nastavenie Sandmana a jeho používanie. V tom spočíva ďalšia veľká výhoda, je tu vlastne možné mať niečo ako osobného fitness trénera. Keď napríklad každý deň chodíte 5 kilometrov do práce a z práce, tak si viete pozrieť, ako sa váš výkon vyvíja a ako sa vaša kondícia časom zlepšuje.
Elektrické nabíjanie je v tomto prípade kľúčom. Kde všade môže velomobil načerpať energiu, kým ešte neexistujú nabíjacie stanice, ktoré ste spomínali?
Adam: Dá sa nabíjať aj z domácej siete, čiže nie je problém zaparkovať ho v garáži bez toho, aby tam človek mal nejaký špeciálny prístroj na nabíjanie.
Ako dlho dokáže fungovať na jedno nabitie, respektíve ako ďaleko dokáže zájsť?
Adam: Vozidlá majú špičkové batérie, no teoreticky je to neobmedzené, pretože keď užívateľovi batéria dôjde, tak môže pokračovať na vlastný pohon. Hrubý odhad ale je, že prejde do 800 kilometrov. To však treba ešte otestovať.
Hovorili ste, že sa s ním dá dostať takmer všade, kde by sa však mal pohybovať primárne? Na cestách medzi autami alebo na chodníkoch medzi bicyklami?
Adam: Tam, kde je práve treba. To je tá výhoda, že človek sa s ním dostane všade kam potrebuje.
Marek: Na štandardnom bicykli nemôžete ísť na veľkú cestu, lebo je to nebezpečné a nie ste schopní dosiahnuť minimálnu rýchlosť, ktorá je povolená napríklad na obchvatoch. Ale akonáhle viete ísť rýchlosťou 70 – 80 kilometrov za hodinu, tak to viac nie je problém. Vozidlo je tak vhodné aj pre rodiny s deťmi, cez rozšírenia ho môžete zväčšiť a voziť deti do škôlky a podobne.
Dizajnérom, ktorý stojí za grafickým návrhom Sandmana, je Adam Danko.
Sandman je pomerne malé vozidlo. Je preň pohyb na veľkých cestách bezpečný?
Marek: Áno, práve pre tieto dôvody sme sa rozhodli ho tak skonštruovať.
Ako konkrétne chcete tú bezpečnosť dosiahnuť?
Adam: Sú tam samozrejme bezpečnostné pásy a budeme robiť aj nárazové testy.
Marek: Zároveň pri konštrukcii využijeme špičkový nový materiál, hliníkovú penu, ktorý sa vyvíja na Slovenskej akadémii vied. Kvôli nemu s nami chce ísť do partnerstva spoločnosť Williams Formula 1, čo je najväčší svetový výrobca kvalitných kompozitných materiálov pre Formulu 1, leteckú kozmonautiku a podobne.
Adam: Hliníková pena je ľahká a pevná zároveň. Ľudia z Williamsu to už otestovali na nejakých motorových častiach vo Ferrari a teraz chcú ísť do niečoho väčšieho – radi by to otestovali na našom vozidle. Keby to fungovalo, tak by to mohlo zmeniť celý pohľad na konštrukciu vozidiel v budúcnosti.
V akom ste teraz štádiu vývoja?
Marek: Vyvíjame naše vozidlo spolu s partnermi, je to však o to zložitejšie, že treba nájsť ten správny kompromis. Dobré ohlasy sme napríklad mali aj z armády, ale to sme hneď zamietli, pretože nemáme záujem pracovať na tom, aby to bolo armádne vozidlo.
Sú spoločnosti, ktoré majú veľký záujem vstúpiť do veľkovýroby, ako napríklad softvérový partner Atos, spomínaná Williams Formula 1, konkrétne divízia Williams Advanced Engineering, či fínsky univerzitný inštitút. Čiže záujem tu je, ale Slovensko má zatiaľ v zahraničí veľmi chabé hodnotenie. Momentálne teda hľadáme financie na to, aby sme to rozbehli ako samostatný projekt.
Prvý prototyp je teda ešte len v štádiu prípravy?
Adam: Áno, najprv by sme chceli získať peniaze na postavenie veľkého polofunkčného modelu v pomere 1:1, pri ktorom by sme overili čo treba - polohu, ako pôsobí dizajn v priestore a podobne. Na základe neho by sme potom mohli ďalej zháňať peniaze na prototypy. Keď už budeme mať funkčnú vec, na ktorej vieme ukázať ako to jazdí a ktorú si možno vyskúšať, tak to bude iné.
Ako to bude s predajom jednotlivcom - je to pre nich vôbec finančne výhodnejšie než klasické auto?
Marek: Pre Slovákov je to problém, Bratislava je veľmi malá. Ale v obrovských mestách ako Frakfurt, či Londýn je to ideálne vozidlo. V Amerike aj v Európe chcú teraz ľudia byť „zelení“. Taktiež, keď si vezmete napríklad EuroVelo, sieť európskych cyklistických trás, ktoré spájajú Anglicko, Európu, až Rusko, tak to všetko môžete na velomobile prejsť.
Preto nás oslovila napríklad aj švédska cestovná agentúra, ktorá sa zaoberá podobnými adrenalínovými dovolenkami. Sandmany chcú na to, aby na nich zákazníci mohli prejsť Fínsko, Švédsko, či Nórsko, alebo sa bez problémov dostať z Londýna do Prahy, do Bratislavy a podobne.
Samozrejme, tá úroveň trás na Slovensku končí, ale v krajinách ako Rakúsko, Nemecko, či Taliansko to funguje bez problémov. Naše vozidlo sa dá navyše prispôsobiť tak, aby fungovalo aj na vode či na snehu, čiže nekončíte len pri bicyklovaní, ale môžete si ísť napríklad aj zalyžovať.
Aká by teda tá cena mohla byť?
Adam: Ťažko povedať, kde sa to zastaví, ale odhadujeme to na tých 7000 – 8000 eur za kus, s tým, že tam bude bohatá príplatková výbava a bude to veľmi prispôsobiteľná záležitosť. V takom prípade môže ísť cena aj vyššie. Ale keď si to porovnáme s konkurenčnými vozidlami, ktoré už existujú, tak tie sú o dosť drahšie.
Tam však ide len o vzdialených konkurentov, keďže taký koncept ako máme my, sme ešte nikde nevideli. Len niečo zhruba podobné – šliapacie s elektrickým pohonom. Dizajn je ďalšou z našich hlavných výhod, konkurencia je z tohto hľadiska otrasná, zatiaľ čo slovenský dizajn je podľa mňa veľmi dobrý. Najväčším konkurentom je asi Twike, velomobil zo Švajčiarska, ktorý stojí 23.000 eur a je to škaredá záležitosť.
Marek: Pri podobných vozidlách je zároveň nižšia bezpečnosť, pretože ich výrobcovia sa ich snažia robiť príliš maličké. My sme ho urobili v normálnej výške, čiže keď ste niekde na križovatke, tak to vozidlo vidíte. Iné velomobily sú tak malé, že ich v hustejšej doprave nevidno. Čiže konkurencia je tam minimálna.
Primárne sa teda sústredíte na zahraničný trh?
Adam: Určite. V prvom rade USA a Čína. V Číne majú teraz zákony, ktoré dosť zvýhodňujú elektrické vozidla, čiže sa tým zvyšuje pravdepodobnosť, že by tam mali ľudia o Sandmana záujem. Bratislava rozhodne nie je trh pre nás, ani Slovensko celkovo.
Každopádne nechceme aby to skončilo jedným Sandmanom. Vieme, že sa to dá, môj bývalý vysokoškolský učiteľ docent Klein s jeho lietajúcim autom je toho dôkazom. Chceme, aby sa náš velomobil uchytil a medzitým sa môže pracovať na druhej variante či generácii.
Komentáre