Drony možno pri lavínach nahradia bernardíny

— Lenka Uherová

Ničivé zemetrasenie v Taliansku nám opäť dokázalo, že prírodné katastrofy prichádzajú nečakane, zabíjajú rýchlo, ale aj väznia zranených. V troskách a zlých podmienkach pritom môže byť ich hľadanie veľmi zložité a nebezpečné. Aby počet obetí ďalej nestúpal, vedci sa rozhodli do záchranných akcií zapojiť drony.

Drony možno pri lavínach nahradia bernardíny

Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com/ European Commission DG ECHO

V nevyspytateľných podmienkach po prírodných katastrofách sa nedá s istotou vyhodnotiť stav poškodených budov, či s úplnou presnosťou nájsť a  zachrániť zranených, ktorí uviazli pod ruinami.

Európsky projekt RECONASS by mohol tento problém vyriešiť pomocou bezpilotných lietadiel a satelitnej techniky. Vďaka ich vtáčej perspektíve by totiž mohli efektívnejšie pomáhať so záchranou životov.

Hľadá slabosti

Drony majú už v dnešnej dobe rozsiahle využitie. Tento systém je špeciálny tým, že pri stavaní, alebo rekonštruovaní budovy sa do konštrukcie vložia bezdrôtové značky polohy a senzory zaznamenávajúce deformácie, či teplotu. Ak dôjde ku katastrofe, drony preskenujú budovu a vyhodnotia údaje zo senzorov.

Vďaka týmto informáciám vie systém presne vypočítať miesta v štruktúre budovy, ktoré sú zrejme oslabené a následne to dokonca spárovať s družicovými dátami. Na základe toho možno mať prehľad o škodách v oblasti už v prvých rozhodujúcich hodinách po katastrofe.

Podľa vedúceho projektu Angelosa Amditisa z Institute of Communication and Computer Systems v Grécku tak získajú 3D vizualizáciu stavu budovy z pozemných senzorov a navyše aj reálny obraz z dronov a satelitov.

Vedci by chceli spustiť testovanie systému v septembri tým, že vo Švédsku odpália falošný trojpodlažný objekt a  preskúmajú, ako dobre technológia funguje.

Vlastné oči nestačia

Európsky projekt 5 LIVES má pomocou európskych navigačných systémov Galileo Global Navigation Satellite System (GNSS) a European Geostationary Navigation Overlay Service (EGNOS), pomôcť pilotom vrtuľníkov úspešne prechádzať oblasťami katastrof. Poskytnú im totiž presnejšie a spoľahlivejšie informácie o ich polohe než súčasné technológie.

Momentálne väčšina európskych helikoptér používa vizuálnu navigáciu, čiže riadenie sa vlastnými očami, čo v praxi znamená, že piloti nemôžu lietať v zlých podmienkach, ako sú hmla, oblačnosť, či zlé počasie.

Nevýhodou čoraz väčšmi využívanej technológie GNSS však je, že ju ovplyvňujú nepatrné zmeny v zemskej atmosfére. V takom prípade nie je možné určiť, do akej miery je informácia presná.

Vidia aj neviditeľné

Zdá sa ale, že aj s týmto problémom si vedia vedci poradiť. „Jednotlivé parametre, ktoré majú vplyv na posun signálu alebo šírenie satelitného signálu cez atmosféru, sú zhromažďované sieťou pozemných staníc a následne prevedené na geostacionárne satelity, ktoré potom vysielajú opravy údajov používateľom systému EGNOS," povedal pre magazín Horizont2020 koordinátor projektu 5 LIVES Santi Vilardaga z Barcelona-based Pildo Labs.

Táto presnosť a dôvera v dáta záchrannej helikoptére umožňuje väčšiu flexibilitu. Môže vďaka tomu pracovať v noci a v zlých meteorologických podmienkach dokáže fungovať bez podpory od ďalšej pozemnej techniky.

V rámci projektu vedci navrhujú aj záchranné a pátracie akcie využívajúce drony. Tie môžu byť použité na hľadanie obetí v  oblastiach, kde poveternostné podmienky nie sú pre let helikoptérou bezpečné.

Robot – bernardín

Zemetrasenia nie sú jediné katastrofy, pri ktorých možno využívať vzdušnú techniku. Sucho a zmena klímy napríklad spôsobujú, že sa aj malé požiare čoraz častejšie menia na megapožiare, ktoré sa dokážu šíriť rýchlosťou tri akre za sekundu.

Vznikol preto európsky projekt ADVANCED, ktorý nás má pred týmito požiarmi ochrániť zlepšením požiarnej logistiky a technológií.

Projekt má za cieľ vytvoriť peletu, obyčajný malý zlisovaný kúsok hmoty, z hasiacich materiálov, ktoré možno z lietadla vypúšťať z väčšej výšky, čo by znížilo riziko zranenia pilotov dymom a vysokým teplom. Projekt sa navyše sústreďuje aj na zber informácií z družíc, ktoré záchranárom umožnia z bezpečnej vzdialenosti zvážiť ďalší postup záchranárskych prác.

Vzdušná technika sa dá použiť aj na zachraňovanie životov v lavínach. Taliansky profesor Bruno Siciliani so svojím tímom z laboratória PRISMA Lab už štvrtý rok pracuje na projekte SHERPA. Ten sa zameriava na záchranu obetí lavín v Alpách. V projekte vyvíjajú platformu pre pozemné aj vzdušné vozidlá, ktoré majú pridelené rôzne úlohy – od vyhľadania obete až po komunikáciu s ňou.

Stále ale platí, že počasie a Zem sú jednoducho nevyspytateľné a aj keď sa snažíme ich ovládať, nie sme vždy úspešní. Čím viac do prírody zasahujeme, tým sa jej prejavy môžu stať ešte silnejšími a neočakávanejšími. Spomínané megapožiare boli v minulosti tiež pomerne ojedinelým javom, no dnes sa s nimi stretávame bežne, čo je spôsobené aj globálnym oteplením.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia