Nemôžeme využívať jeden zdroj energie s tým, že bude perfektný

— Lenka Uherová

Jeho najobľúbenejším prvkom je bór, pretože dokáže spútať silu jadrovej energie. Svoju energiu využíva na výskum, prácu so študentmi a interaktívne prednášky plné explózií a nečakaných premien, kde ľuďom ukazuje, že veda nie je abstraktná. Britský chemik žijúci v Čechách – Michael Londesborough.

Nemôžeme využívať jeden zdroj energie s tým, že bude perfektný

Show Michaela Londesborougha sú plné dymu, výbuchov, či hier so svetlom, archív: Noc výskumníkov

Dr. Michael Londesborough, PhD., je britský vedec, ktorý od roku 2002 pôsobí v Českej republike. Pôsosbí na Ústave anorganickej chémie AV ČR v Řeži a v súčasnosti je predsedom Rady Ústavu anorganické chemie AV ČR.

Spolupracuje na projektoch s British Council v Prahe, na popularizačných projektoch Akademie věd ČR, Českej televízie a Národného technického múzea. V televíznom magazíne ČT PORT uvádza rubriku Michaelův experiment a organizuje vedecko-popularizačné dynamické show pre široké spektrum publika.

Britský vedec pôsobiaci v Českej republike považuje za svoju povinnosť zdieľať svoj entuziazmus pre vedu obzvlášť s tými mladšími, ktorí pred sebou majú ešte celý život. „Snažím sa vplývať na ich vývoj, aby premýšľali viac vedecky a uvažovali o faktoch. Som presvedčený, že takto dokážem ovplyvňovať svoje okolie,“ hovorí Michael Londesborough o tom, prečo už roky vystupuje so svojimi dynamickými vedeckými show.

Všetko začína nápadom

M. Londesborough nevystupuje so stále rovnakými experimentami. Témy si pritom vyberá podľa toho, či majú skutočný vplyv aj na spoločnosť a každodenný život. „Napríklad chémia a elektromagnetická sila skrytá v molekulách, sa môžu vyvinúť do príbehov, ktoré sa týkajú celej spoločnosti,“ hovorí Londesborough.

Má rád aj Williama Shakespeara, ktorý podľa neho vytvoril chémiu lásky, a jeho sonety, v ktorých poukazuje na paralelu medzi láskou a tým, ako láska skutočne funguje – biochemickým spôsobom. Obzvlášť sa zaujíma o fotofyzikálne vlastnosti chemických zlúčenín a to, ako dokážu vytvoriť svetlo a žiarenie.

Obecenstvo vedeckých predstavení Michaela Londesborougha je rôzne. Občas sú to seniori, ktorí sa prídu pozrieť na jeho pohľad na spomínané shakespearovské sonety súvisiace s  biochémiou lásky. „Inokedy je to plná miestnosť mladých študentov, ktorí majú záujem o to, čo sa deje v mojom výskumnom laboratóriu,“ hovorí Londesborough. Prednášky však navštevujú aj rodičia a mladšie, či staršie deti. Ich náročnosť upravuje podľa toho, aké publikum sedí v hľadisku.

Pre publikum sú vraj príťažlivé pokusy o fluorescenčných a fosforeskujúcich odevoch. Iní zas majú radšej výbušnejšie experimenty, ktoré odhaľujú rýchle chemické reakcie, či horia. Niektorým deťom sa zas páčia pokusy, ktoré premieňajú svetlo na zvuk, a ten späť na svetlo.

Michael Londesborough Noc vyskumnikov4

Deti pri jeho pokusoch zatajujú dych, archív: Noc výskumníkov

Krotiteľ energií

Michael Londesborough pri svojich vystúpeniach ukazuje aj to, ako sa uvoľňuje energia. „Najťažšie je spútať jadrovú energiu, pretože je to ako domino efekt, ktorý síce začína jedným atómom, ale veľmi rýchlo sa pridá ohromujúce množstvo atómov a energia sa rýchlo rozširuje,“ hovorí Michael Londesborough.

Zároveň ale dodáva, že ju možno kontrolovať jeho obľúbeným prvkom – bórom, ktorý dokáže pohlcovať častice šíriace jadrovú reakciu. Jadrová energia je teda ťažko, ale veľmi dobre skrotiteľná.

Náročnou na skrotenie je aj elektrina, keďže ide o formu energie, ktorú treba využiť ihneď, inak sa stráca. Ak neodhadneme dopyt po elektrine, ktorá pochádza z fosílnych zdrojov, prebytok sa stratí. Niekto však za to aj tak musí zaplatiť, ceny rastú a postupne viac a viac ničíme životné prostredie. Preto by bolo vhodné nájsť efektívny spôsob, ako ju ukladať.

Vedci stále hľadajú nové zdroje a možnosti využitia energie. Podľa Londesborougha sa energetický výskum intenzívne zameriava na zdroj, ktorý momentálne využívame len veľmi okrajovo – jadrovú fúziu. V súčasnosti využívame jadrové štiepenie, čiže veľké nestabilné jadro, ako napríklad z uránu, obsahujúce obrovské množstvo protónov a neutrónov, ktorých štiepenie prebieha veľmi nestabilne.

„Čo ale robí naše Slnko, ak vezmeme najmenšie jadro, napríklad atómy vodíku, zlúčime ich a získame hélium? Tento proces zlučovania ľahkých jadier vedie k uvoľňovaniu veľkej energie – a to je jadrová fúzia,“ hovorí Michael Londesborough. Problémom podľa neho je, že vedci zatiaľ nevedia fúziu uskutočniť v takom meradle, aby zabezpečili vhodný a zároveň bezpečný účinok.

Vedci tiež podľa neho pracujú na tom, ako efektívne využívať odpad z jadrového štiepenia, ktorý má v sebe ešte stále veľa energie. Zatiaľ ho ukladáme, pričom ostáva rádioaktívny po dobu ďalších 100 000 rokov.

Zaujímavé sú vraj aj inovatívne technológie, ktoré využívajú priamu energiu zo Slnka, čiže nová generácia solárnych článkov. Tie používajú slnečnú energiu na to, aby rozkladali vodu na vodík a kyslík a uchovávali vodík ako zdroj energie.

Michael Londesborough Noc vyskumnikov3

Účastníkov aktívne zapája do pokusov, archív: Noc výskumníkov

Fosílnych palív sa tak skoro nezbavíme

Po celom svete čoraz naliehavejšie rezonuje problém globálneho otepľovania. Vedci zo všetkých strán sveta varujú, že ak nezačneme používať alternatívne zdroje energie, bude to mať nepredstaviteľné dôsledky na celý ekosystém Zeme.

Podľa M. Londesborougha nebudeme v budúcnosti využívať len jeden zdroj energie, ale celé spektrum zdrojov. „Fosílne palivá sa budú využívať aj naďalej, ale toto percento sa bude znižovať a čoraz viac budeme využívať jadrovú energiu a obnoviteľné zdroje ako vietor, Slnko, či biomasu,“ dodáva Londesborough.

Využitie týchto zdrojov momentálne tvorí iba pár percent z celkovej produkcie energie. Londesborough odhaduje, že v najbližších 20 rokoch sa ich využitie zvýši na 15 percent.

Dôležité je, ako využívame a budeme využívať energiu. Podľa Londesborougha je nutné mať prístup k širokému a rozmanitému spektru zdrojov. Prirovnáva to k investovaniu peňazí. Ak máme nejaké peniaze v banke a nevieme čo s nimi, radil by ich ukladať do rôznych oblastí, čím sa znižuje prípadné riziko ich straty.

Vedec má ale stále pocit, že ak si ľudia prečítajú niečo zlé o solárnej energii, majú tendenciu považovať za zlé všetko, čo je solárne. Vedci napríklad až teraz dokážu premeniť fotónové svetlo priamo na elektróny. Možnosti sú obrovské, no chýba iba dobrý nápad.

„Pre mňa je to vynikajúci predmet pre študentov, pretože toto je skutočne priestor, ktorý vyžaduje nové nápady, nových ľudí a nových študentov,“ dodáva Michael Londesborough. Aj preto je podľa neho podstatné robiť interaktívne vedecké podujatia, ktoré môžu zaujať potenciálnych budúcich vedcov z radov detí. Práve tie by totiž mohli v budúcnosti takéto problémy vyriešiť.

Vedecká show na tému Svetlo a zvuk, zdroj: Youtube

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia