Tím slovenských výskumníkov významne prispel k zisteniu, že tkanivo ženského prsníka, ktoré sa neskôr stane zhubným, má v sebe zakódované takzvané nádorovo špecifické gény. „Ich prítomnosť a nadmerne zvýšená aktivita nám hovoria, že dané tkanivo alebo „hrčka“ v prsníku je molekulovo zhubná, hoci na pohľad i pod mikroskopom vo vzorkách tenkých 5-tisícin milimetra ešte zhubné znaky nevykazuje,“ hovorí vedúci výskumného tímu Pavol Žúbor z Jesseniovej lekárskej fakulty UK (JLF UK) v Martine.

Napriek tomu, že patológ ešte známky zhubného nádoru nevidí, môže byť vďaka tejto metóde odhalený ešte predtým, ako sa vyvinie.

Vedci dokážu s vysokou pravdepodobnosťou predpovedať aj to, aké formy rakoviny prsníka s akými stupňami agresivity môžu u žien vzniknúť. Výskumníci z JLF UK totiž zistili, že jednotlivé druhy rakoviny sú prejavom špecifických génových zmien a majú individuálne biologické charakteristiky.

Včasná diagnóza môže podľa Pavla Žúbora pacientkam zachrániť život. „Šance na zabránenie vzniku ochorenia sú vysoké, máme možnosť takzvanej chemoprevencie, hormonálnej prevencie, či chirurgickej intervencie. V budúcnosti je tu tiež možnosť génovej modulácie, čiže ovplyvňovania aktivity génov a ich zapínanie, či vypínanie vo svojej funkcii,“ vysvetľuje vedec.

Mamografiu síce nenahradí, no prínos je veľký

Druhov rakoviny prsníka je z pohľadu patologického hodnotenia vlastností tkanív viac ako 30. Dôležitým prínosom je teda tiež možnosť prispôsobiť liečbu predpokladanej forme a stupňu agresivity karcinómu.

„Vzhľadom na vysoký výskyt rakoviny prsníka je každý krok posúvajúci vedomosti o tomto ochorení a jeho liečbe veľmi vítaný. Praktická uplatniteľnosť výskumu je názorným príkladom toho, že financovanie vedy a výskumu je celospoločensky nevyhnutné,“ vyzdvihuje prínos výskumu rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta.

Nová metóda podľa Pavla Žúbora síce nemôže nahradiť primárny mamografický skríning, ktorý je zakotvený v slovenskej legislatíve, no jej praktický význam to nezmenšuje. „Metóda dokáže selektovať a diagnostikovať rizikové pacientky, ktoré sú náchylné na vznik karcinómu, po tom, čo u nich zistíme rodinné riziká, alebo v primárnom skríningu odhalíme zmenu štruktúry prsnej žľazy,“ upresňuje Žúbor.

Výsledky výskumu boli publikované v časopisoch Molecular Biology Reports a Molecular Medicine Reports. Zistenia sú súčasťou dlhodobého a rozsiahleho výskumu rakoviny prsníka, ktorý Jesseniova lekárska fakulta UK realizuje už od roku 2005.