Nový prístroj skvalitní monitoring deformácií Zeme
—Tím odborníkov zo Slovenskej technickej univerzity rozširuje a skvalitňuje monitoring deformácií zemského povrchu. Ten pomáha pri navrhovaní a prevádzkovaní veľkých stavebných diel, ako sú jadrové či vodné elektrárne, priehrady mosty, či diaľnice.
Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, gnuckx
Zemský povrch sa neustále deformuje. To môže mať veľmi nešťastný dopad na niektoré veľké, či strategické dôležité stavebné objekty. Úlohou geológov je preto tieto deformácie neustále monitorovať.
Príčiny deformácie môžu byť vo vnútri Zeme (pohyb tektonických platní, zemetrasenia...), na povrchu Zeme (proces zaľadnenia a odľadnenia, pohyb pevných hmôt, hydrologických hmôt a atmosférických hmôt, zosuvy, globálne oteplovanie... ) alebo mimo Zeme (gravitačné účinky telies).
Zaujímavé je, že aj pohyby vody v oceánoch spôsobujú zdvíhanie niektorých oblastí. Taktiež otepľovanie, ktoré spôsobuje roztápanie ľadovcov, nedvíha len hladinu morí a oceánov, ale aj pevninu. Pevnina bola totiž stlačená pod váhou ľadovcov. Platí to pre severnú Európu, Sibír, Kanadu, pobrežné oblasti Spojených štátov amerických, či časti Patagónie a Antarktídy.
Tento jav odborníci označujú ako globálne izostatické vyrovnanie (Global Isostatic Adjustment-GIA), niekedy aj ľadovcové izostatické vyrovnanie alebo kontinentálny zdvih. Mení sa tým aj tvar planéty a to opätovne do tvaru s menším sploštením.
Od roku 1994 funguje medzinárodný projekt CERGOP, v rámci ktorého vzniklo takmer 100 monitorovacích bodov deformácií zemského povrchu v 13 krajinách strednej Európy.
Týmito bodmi sú vlastne družicové stanice umiestnené na povrchu Zeme. Niektoré sú „permanentné“ a sledujú zmeny 365 dní v roku, iné sú zase „epochové“, teda merania na nich sa spúšťajú v presnom čase záväznom pre všetky krajiny. Podobné merania prebiehajú aj v iných častiach sveta.
Nový gravimeter
Cieľom Európy je zahusťovanie týchto meracích bodov. A to je tiež zámerom projektu Národné centrum diagnostikovania deformácie zemského povrchu na území Slovenska, ktorý riešia odborníci zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity.
Pre lepšie vyhodnocovanie nameraných hodnôt potrebovali vedci nové prístroje. A tak im pribudol za eurofondy nový špičkový prístroj na meranie tiažového zrýchlenia - absolútny gravimeter. Pohyby na meraných bodov sa vyhodnocujú z družicových meraní v horizontálnom a vertikálnom smere. Absolútny gravimeter FG5-X 247 umožní spresniť trendy vertikálnych pohybov.
„Ide o unikátne zariadenie, ktoré podľa našich vedomostí na Slovensku doteraz nebolo,“ upozornil dekan fakulty Alojz Kopáčik.
Kde sa monitoruje?
Merania v rámci národného projektu budú prebiehať na bodoch v Partizánskom, v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote, Telgáre, Gánovciach, Lieseku, na Lomnickom štíte a v Kamenici nad Cirochou. Tím monitoruje aj bod v Modre. Banská Štiavnica pribudla, pretože leží v caldere starej sopky, ktorú je nevyhnutné sledovať z dôvodu včasného varovania aj v záujme ochrany historických pamiatok.
„Pri sledovaní a vyhodnocovaní pohybov zemského povrchu je nevyhnutná medzinárodná spolupráca, získané informácie musíme vnímať v globálnych súvislostiach a následne ich rešpektovať pri navrhovaní a prevádzkovaní veľkých stavebných diel ako sú jadrové či vodné elektrárne, priehrady mosty, diaľnice, ale aj bytové domy,“ hovorí docent Marcel Mojzeš z Katedry geodetických základov STU.
Rektor univerzity Robert Redhammer dodáva, že projekt má širší spoločenský význam aj pre Slovensko. „Absolutný gravimeter umožňuje vykonávať v súčasnosti najpresnejšie merania zemskej tiaže mobilným zariadením. Tieto merania pomôžu predchádzať komplikáciám pri väčších stavebných projektoch. Takže výskum v tejto oblasti má aj národohospodársky význam. Pre univerzitu je to zároveň možnosť zapojiť sa do väčších európskych projektov a byť vážnejším hráčom v európskom výskumnom priestore,“ povedal.
Komentáre