Nová Zem na obzore
— Lenka UherováŠepkalo sa o nej už minulý rok, teraz je to pravda. Vedci tesne za našou slnečnou sústavou objavili „súrodenca“ Zeme, ktorý je od svojej dvojičky iba 1,3-krát ťažší a vzdialený štyri svetelné roky. To znamená, že aj naša generácia by sa mohla dožiť pristátia na planéte, na ktorej by ľudstvo dokázalo žiť.
Proxima Centauri, archív ESA/Hubble & NASA
Vedci publikovali správu o objave, ktorý našli hneď za dverami v časopise Nature. Schovával sa v súhvezdí Kentaur, v blízkosti najbližšej hviezdy k našej slnečnej sústave pomenovanej Proxima Centauri. Podľa nej ho preto nazvali Proxima b.
Krúži okolo trpaslíka
Za objavom stoja vedci v Európskom južnom observatóriu (ESO) v Čile. Nový objekt sa nachádza v takzvanej „obývateľnej zóne,“ ktorá nie je ani veľmi chladná, ani horúca. To predstavuje ideálne podmienky pre vznik života a pravdepodobnosť výskytu vody v kvapalnom stave.
Existenciu planéty naznačil ešte v roku 2000 spektograf ESO. Dohady sa potvrdili až v januári 2016, keď kampaň za odhalenie planéty spustil astronóm Guillem Anglada-Escudé z Queen Mary University v Londýne. ESO schválilo jeho žiadosť o pozorovanie planéty pomocou iného ďalekohľadu po dobu 20 minút každý večer medzi 19. januárom a 31. marcom. Na to, aby sa potvrdilo, že ide o planétu, stačilo iba desať nocí.
Proxima b krúži okolo hviezdy označovanej tiež ako červený trpaslík, ktorá je chladnejšia ako Slnko. Prvé výpočty ukázali, že zemskej dvojičke stačí na obeh okolo svojej hviezdy iba niečo vyše jedenásť pozemských dní.
Výzvou pre vedcov teraz bude nájsť na povrchu kvapalnú vodu, či dokázať existenciu atmosféry chrániacej planétu pred nepriaznivými vplyvmi červeného trpaslíka Proxima Centauri. Aj keď totiž planéta obieha v dostatočnej vzdialenosti od hviezdy, čo umožňuje výskyt vody na povrchu, môžu na objekt pôsobiť iné faktory, ktoré tomu bránia.
Planéta by mohla byť napríklad „zamknutá“, čo by znamenalo, že by bola otočená k svojej hviezde vždy tou istou pologuľou, a kým by táto strana prosperovala, druhá by bola vyprahnutá. Hviezda by tiež mohla zasahovať planétu ničivými elektromagnetickými lúčmi a nie je jasné, či planéta má ochrannú atmosféru.
Nie je zďaleka jediná
Exoplanéty prezradia svoju prítomnosť najčastejšie tak, že materská hviezda, okolo ktorej obiehajú, periodicky mení svoju jasnosť v závislosti od toho, či sa planéta z nášho pohľadu nachádza pred ňou, alebo nie.
Druhý najčastejší nepriamy spôsob pozorovania spočíva v sledovaní veľmi malých zmien v pohybe materskej hviezdy. Tak ako Slnko pôsobí svojou gravitáciou na našu planétu, aj Zem ovplyvňuje svojou gravitáciou Slnko a veľmi nepatrne ho vychyľuje. „Podobné zmeny sme schopní sledovať aj u iných hviezd a tak objaviť jej súputníka,“ hovorí Jakub Kaupuš, podpredseda Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity.
Vysvetľuje, že vďaka perióde týchto veľmi jemných zmien jasnosti, alebo pohybu, ktoré dokážu presné pozemské prístroje zachytiť vieme napríklad určiť obežnú dobu, hmotnosť, či vzdialenosť takejto planéty od materskej hviezdy. Zo vzdialenosti od hviezdy vieme tiež povedať, či sa planéta nachádza v obývateľnej zóne.
Vedci tiež vedia pozorovaním napríklad odhadnúť rotačnú dobu okolo vlastnej osi, teda dĺžku dňa, ktorá nám zase napovie, či je planéta vhodne tepelne regulovaná. To samozrejme závisí aj od jej veľkosti a ďalších premenných.
„Aby bolo možné povedať viac, sú potrebné priame spektroskopické pozorovania takejto planéty, ktoré nám poodhalia aj jej zloženie a tak doplnia naše znalosti,“ hovorí Jakub Kapuš. Ideálne by bolo podľa neho navštíviť planétu.
Miliardy Zemí
Celkovo v dnešnej dobe poznáme už viac ako 3500 extrasolárnych planét a väčšinu z nich objavila vesmírna družica Kepler. Z tohto množstva poznáme cez 30 planét, ktoré sú veľkosťou podobné Zemi a obiehajú v obývateľnej zóne.
To je ale len časť úspechu. Treba poznať aj zloženie ich atmosféry, aby sme vedeli špekulovať o ich podobnosti so Zemou. „Určiť zloženie atmosféry exoplanéty je však veľmi zložité, momentálne sa ešte len plánujú misie, ktoré sa majú zameriavať na získavanie spektier exoplanét a teda zisťovať ich zloženie,“ hovorí Jakub Kapuš. Dodáva, že v dnešnej dobe je takýchto pozorovaní len veľmi málo.
Vysvetľuje tiež, že v priemere sa predpokladá, že každá hviezda má aspoň jednu planétu. Len v našej galaxii je približne 200 miliárd hviezd a ak by iba každá stá mala planétu podobnú Zemi, tak v našej galaxii máme dve miliardy planét potenciálne vhodných na život.
Stretnutie je zatiaľ sci-fi
Zaujímavé exoplanéty sú vždy predmetom ďalšieho výskumu a tak to bude aj v prípade Proxima b. Už teraz sa hovorí o tom, že sa na ňu v budúcnosti zameria aj Extrémne veľký teleskop (E-ELT), ktorý sa momentálne stavia. Ten bude so svojím 40 metrovým zrkadlom najväčším ďalekohľadom, ktorý doposiaľ ľudstvo postavilo.
Pre porovnanie, sonda New Horizons, ktorá v minulom roku dorazila k Plutu letela rýchlosťou 84 000 kilometrov za hodinu a cesta jej trvala takmer 10 rokov. Keby sondu nasmerujeme k Proxime Centauri, cesta by jej trvala viac ako 54 000 rokov.
V poslednej dobe sa objavila úvaha o tom vyslať mikrosondu poháňanú laserom vďaka projektu Breakthrough Starshot initiative, ktorá by mohla dosiahnuť až 20 percent rýchlosti svetla. To by skrátilo cestu na predstaviteľných 20 až 25 rokov. „Avšak sú to zatiaľ len teórie. Vývoj a stavba takéhoto zariadenia môže trvať aj dve desiatky rokov a stáť miliardy eur,“ hovorí Jakub Kapuš.
Navyše sa k tomu môžu pridať aj najrôznejšie technické problémy. „Myslím teda, že naša generácia sa k najbližšej hviezde ešte nevydá,“ uzatvára Jakub Kapuš.
Komentáre