Vedci už dávno predpokladali, že sa na ľadovom mesiaci Jupitera pozdĺž celého povrchu nachádza obrovský oceán, ktorý je ukrytý pod vrstvou ľadu. Aký hrubý tento ľad je síce nevedeli, no vedeli, že je tak tvrdý a studený, že technológie, ktoré by sa cezeň dokázali prevŕtať, zatiaľ nemáme.

Vďaka novému objavu ich ale na Európe možno ani potrebovať nebudeme.

Mimozemšťania ešte stále nie

Keď NASA pred týždňom oznámila, že na mesiaci Európa zaznamenali nezvyčajnú aktivitu a usporiadajú preto telekonferenciu, neúnavní nadšenci začali špekulovať o objave mimozemského života. Deň na to, preto agentúra zverejnila na Twitteri jednoduchý odkaz: NOT aliens (v preklade NIE mimozemšťania, pozn. red.).

Monday, we’ll announce new findings from Jupiter’s moon Europa. Spoiler alert: NOT aliens: https://t.co/3IHT9H9Idp pic.twitter.com/11lHwsDzvv

— NASA (@NASA) September 21, 2016

Napriek tomu, že nešlo o objav mimozemského života, by ale najnovšie zistenia mohli k odhaleniu jeho jednoduchých foriem raz viesť. „Oceán Európy je považovaný za jedno z najsľubnejších miest v slnečnej sústave, ktoré by v sebe mohlo skrývať život,“ uviedol v tlačovej správe Geoff Yoder, vedúci riaditeľstva vedeckých misií NASA.

Pokiaľ sú zachytené gejzíry vodnej pary skutočné, budúce misie by sa cez ne mohli dostať k vzorkám z oceánu, ktorý obsahuje dvakrát viac vody ako všetky oceány na Zemi.

Ilustrácia enormného oceánu mesiaca Európa, ktorý sa nachádza pod masou ľadu. Zdroj: Youtube/NASA Goddard

Siluety na povrchu

Hubblov teleskop sa na Európu nezameral prvýkrát. V roku 2012 ho tím astronómov použil na preskúmanie slabej žiary, ktorá vznikla interakciou magnetických polí Jupitera a jeho mesiaca. Počas tohto prieskumu astronómovia zaznamenali žiarenie a vlnovú dĺžku zodpovedajúcu rozkladu vodných molekúl.

Tím už vtedy dospel k záverom, že by pravdepodobne mohlo ísť o gejzíry vodnej pary.

Teraz sa vedcom podarilo tento objav zaznamenať o niečo presnejšie, opäť za pomoci Hubblovho teleskopu. Pôvodne chceli zistiť, či má Európa tenkú, predĺženú atmosféru, či exosféru, na čo využívali metódu, ktorá dokáže odhaliť atmosféry planét krúžiacich okolo iných hviezd. Počas skúmania si však uvedomili, že by rovnakým spôsobom mohli vidieť aj vodnú paru unikajúcu z povrchu.

„Keď svetlo prechádza nejakým materiálnym prostredím, v tomto prípade atmosférou pravdepodobne tvorenou vodnými parami z gejzíru, je nejaká časť z neho absorbovaná, čo môžeme vidieť ako siluetu. Zo spektrálneho rozboru takéhoto svetla sa dá dokonca zistiť, že ide práve o vodnú paru,“ vysvetľuje astrofyzik Jakub Vulgan.

Fotografie siluet zachytené Hubblovým teleskopom. Zdroj: Youtube/NASA Goddard

Počas pätnástich mesiacov preto skúmal tím astronómov pod vedením Williama Sparksa Európu vždy v momente, kedy prechádzala popred Jupiter. Práve vtedy mohli totiž vedci podľa svojich predpokladov zaznamenať tenkú atmosféru z vodnej pary, blokujúcu časť svetla z Jupitera.

Z desiatich preletov popred Jupiter sa vedcom podarilo na povrchu Európy zachytiť vyššie spomenuté siluety trikrát.

Nestále gejzíry

Gejzíry podľa posledných zistení dosahujú výšku až 200 kilometrov, pričom sa na povrch mesiaca zrejme vracajú v podobe dažďa. Pokiaľ by zaznamenané siluety boli skutočne vytryskujúcou vodnou parou, svojou veľkosťou a umiestnením zhruba zodpovedajú výsledkom výskumu z roku 2012.

Z desiatich pozorovaní zaznamenal Hubblov teleskop siluety tri krát. Zdroj: Youtube/NASA Goddard

Napriek tomu, že oba tímy použili na pozorovanie Európy Hubblov teleskop, ich metódy boli od seba nezávislé a rozdielne. Gejzíry však zatiaľ nedetekovali v tom istom čase.

Z doteraz získaných výsledkov však môžeme predpokladať, že erupcie sú značne kolísavé. To znamená, že ich výskyt je nepravidelný a po istom čase utíchajú. To by mohol byť aj jeden z dôvodov, prečo jeden tím astronómov erupciu v priebehu jedného týždňa zaznamená a druhý už nie.

Pokiaľ by sa objav skutočne potvrdil, išlo by o druhý známy mesiac v slnečnej sústave, na ktorého povrchu takéto gejzíry vodnej pary vznikajú. Vedci si však na jeho ďalšie overenie ešte chvíľu počkajú, pravdepodobne aspoň do roku 2018, kedy bude spustený vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba.
NASA tiež pripravuje misiu na mesiac Európa, ktorá by mohla potenciálne gejzíry študovať zblízka.