Európsky navigačný systém Galileo už oficiálne funguje
— Frédérique HazéováEurópsky globálny navigačný systém Galileo je od dnešného dňa oficiálne funkčný. Po rokoch príprav a postupnom vysielaní jednotlivých satelitov na obežnú dráhu Zeme si môžu jeho prvé služby vyskúšať ľudia z rôznych kútov sveta.
Znázornenie vypustenia satelitov Galileo číslo 15 až 18 vo výške 22 900 kilometrov. Zdroj: ESA-P. Carril
Sieť satelitov Galileo, ktorú hovorovo nazývajú aj „Európskym GPS “, je od dnešného dňa prístupná svetovej verejnosti. Ako počas oficiálneho oznamu o sfunkčnení systému uviedol podpredseda Európskej Komisie Maroš Šefčovič, ľudia z celého sveta môžu týmto dňom začať systém používať pre určenie polohy, navigácie a času.
„A od dnešného dňa môžu podnikatelia zo všetkých sfér spoločnosti začať inovovať a vyvíjať nové služby a zariadenia založené na systéme Galileo,“ dodal Maroš Šefčovič, ktorý v tlačovej správe vyzval inovátorov, aby nečakali a pustili sa do vývoja.
Presnejšia poloha vďaka spolupráci
Sieť satelitov, ktorá je pod oficiálnou záštitou Európskej komisie, sa na obežnej dráhe Zeme tvorí už od roku 2005, kedy bol vypustený prvý experimentálny satelit programu Galileo. Prvé dva operačné satelity, ktoré sú dodnes súčasťou systému, vypustili v roku 2011.
Posledné tri satelity, ktoré boli zatiaľ v rámci programu Galileo vyslané do vesmíru, štartovali 17. novembra z európskeho kozmodrómu vo Francúzskej Guyane. Do roku 2020 by v rámci Galilea malo Zem obiehať asi 30 satelitov, ktoré spoločne obsiahnu celú jej plochu.
Štart rakety Ariane 5, ktorá v novembri vyniesla na obežnú dráhu ďalšie štyri satelity. Zdroj: ESA–Stephane Corvaja, 2016
Na rozdiel od amerického GPS či ruského systému GLONASS zatiaľ Galileo nie je plne autonómny. Jeho satelity a pozemná infraštruktúra sú schopné prevádzky, no nie nepretržite. Zatiaľ sa preto bude spájať s inými satelitnými navigáciami, ako práve GPS. Vďaka tomu by mali byť určovanie polohy a navigácia presnejšie než doteraz.
Nie všetky zariadenia s ním komunikujú
Služby, ktoré Galileo zatiaľ poskytuje, sú len počiatočné a postupne by sa mali rozšíriť. Systém teraz ponúka podporu pri krízových operáciách a bezpečné služby pre verejné orgány, presnejšiu navigáciu obyvateľov a lepšiu časovú synchronizáciu pre kritické infraštruktúry. To znamená, že vďaka európskemu GPS systému možno zefektívniť bankové a finančné transakcie, ale tiež napríklad distribúciu energie v inteligentných sieťach.
Signál z Galilea môže použiť každý, kto má zariadenie, ktoré dokáže so systémom komunikovať. Prvý takýto smartfón, Aquarius X5 Plus, vytvorila španielska technologická spoločnosť BQ. Okrem neho zatiaľ na trhu nájdete len jednu alternatívu – Huawei Mate 9. Postupne by však mali pribúdať ďalšie.
Európska komisia zverejnila zoznam zariadení , ktoré dokážu so signálom zo siete Galileo pracovať. Ten bude pravidelne dopĺňaný, pričom do roku 2018 by mal byť systém prístupný aj vo všetkých nových typoch áut, ktoré vyrobia v Európe.
Galileo má zabezpečiť samostatnosť
Trh globálnych satelitných navigačných systémov nie je tak bohatý ako ponuka bežných technologických zariadení. Dôvody sú pomerne jednoduché – systémy si vyžadujú množstvo financií a roky príprav. Prečo teda Európska únia iniciovala skonštruovanie ďalšieho?
Podľa oficiálnych informácií Európskej komisie sú dôvody na jeho vytvorenie predovšetkým strategické. Galileo má prispieť k tomu, aby bola Európa v oblasti globálnych navigačných systémov čo najviac samostatná.
Systém vlastní Európska únia, vďaka čomu bude môcť podporiť vlastné potreby, ale aj svoje členské štáty. Či už v oblasti krízových služieb a manažmentu, spravovania hraníc, alebo operácií pre zachovanie mieru. Galileo by mal navyše posilniť aj konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.
Európsky globálny systém satelitnej navigácie Galileo, ktorý zastrešuje Európska komisia, sa už niekoľko rokov technicky realizuje v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Tá je zodpovedná za jeho zavedenie a technickú podporu pri konkrétnych operáciách.
Príprava satelitov 15 až 18 na odlet do vesmíru. Zdroj: ESA (Directed by Stephane Corvaja, ESA and Manuel Pedoussaut, Zetapress; Music by Hubrid-Jupiter)
Komentáre