Publikácia vyšla v rámci projektu s názvom „Aktívnym starnutím k posilneniu práv starších ľudí a k uplatneniu ich potenciálu“ s finančnou podporou Úradu vlády. Autormi sú Zora Bútorová, Jarmila Filadelfiová, Bernardína Bodnárová, Peter Guráň a Sylvia Šumšalová.

Podnetom k projektu bolo, že naša spoločnosť v súčasnosti podľa sociológov nedostatočne využíva potenciál starších ľudí. IVO sa preto detailnejšie pozrelo na príčiny tohto stavu.

Analyzovali demografické a ekonomické štatistiky, výsledky domácich sociologických a medzinárodných porovnávacích prieskumov.

V centre pozornosti výskumu boli ľudia vo veku 45 až 65 rokov, teda skupina pred alebo tesne za prahom tretieho veku.

„Sú to ľudia so značným potenciálom, ktorý sa v súčasnosti nedostatočne využíva. Zároveň je to veková skupina, ktorej prínos pre spoločnosť by v budúcnosti mohol a mal byť vyšší, ak sa bude ich potenciál v priebehu života lepšie udržiavať a rozvíjať,“ uviedla vedúca autorského kolektívu Zora Bútorová.  

Veková diskriminácia

Slovensko sa má podľa prognóz starnutia populácie premeniť spolu s Poľskom do roku 2050 na krajinu s najstarším obyvateľstvom v Európskej únii.
Kľúčové je podľa sociológov, ale aj napríklad podľa Európskej únie, osvojenie si konceptu tzv. aktívneho starnutia.

Podľa indexu aktívneho starnutia, skončilo v roku 2012 Slovensko na 24. mieste z 27 krajín EÚ. Toto zaostávanie sa týka oblastí ako zamestnanosti starších ľudí, sociálnej aktivity a participácie, zdravého, nezávislého a autonómneho života, ale aj prostredia podporujúceho aktívne starnutie.

Z prieskumov vyplýva, že slabá participácia starších ľudí na spoločenskom živote môže byť aj dôsledkom negatívneho vnímania starších ľudí zvyškom verejnosti.

Vek je napríklad podľa verejnosti najsilnejším dôvodom diskriminácie na Slovensku. V osobných skúsenostiach obyvateľov s vekovou diskrimináciou sme obsadili druhé miesto v celej EÚ. Vek ako prekážku ľudia pociťujeme na trhu práce, ale aj v prístupe k službám.

Aj samotní starší ľudia hodnotia prevažne kriticky svoju schopnosť obhajovať vlastné práva, ako aj úroveň informovanosti o týchto právach.

Žijeme kratšie

Nelichotivé porovnanie nám vyjde aj pokiaľ ide o zdravotnú situáciu starších ľudí. Slováci zaostávajú za európskym priemerom v strednej dĺžke života, ktorá je u žien o 3,7 roka a u mužov o 5,8 rokov nižšia. V strednej dĺžke života v zdraví zaostávame dokonca až o 10 rokov.

Autori publikácie vidia príčiny v nedostatku telesného pohybu, nedodržovaní zásad zdravého stravovania, nadváhe, ale aj v škodlivejších podmienkach - v hlučnom a znečistenom prostredí a vo väčšom pracovnom a osobnom strese.

Z názorov verejnosti vyplýva, že starneme najrýchlejšie v celej EÚ. Za začiatok staroby sa totiž u nás pokladá už vek 57,7 roka, kým európsky priemer je 63,9 a napríklad v Holandsku je to až 70,4 rokov.

S tým súvisia aj predstavy verejnosti o ideálnom dôchodkovom veku, ktorý len pomaly dobieha legislatívne stanovený vek 62 rokov.

Pracovať sa oplatí

Výskumy tiež naznačujú, že pracujúci dôchodcovia hodnotia svoju životnú situáciu v porovnaní s nepracujúcimi ako oveľa lepšie. Oceňujú nielen finančné výhody, ale aj začlenenie do kolektívu, pocit užitočnosti, možnosť využiť kvalifikáciu a vedomosti, udržiavanie sa v mladšom duchu, väčšie sebavedomie, či radosť z práce.

Štatistiky  o pracovných mzdách však ukázali, že na Slovensku sa neuplatňuje princíp seniority, t.j. zvyšovanie mzdy s narastajúcim vekom. Starší zamestnanci nepatria k skupinám s najvyššou priemernou mzdou, pretože tá kulminuje už vo veku 30 až 39 rokov.

Ľudia veku 45-64 rokov najčastejšie vo svojom voľnom čase sledujú televíziu a rozhlas, alebo vykonávajú domáce práce. Za týmito aktivitami nasleduje jeden až dvakrát týždenne práca v záhrade a pestovanie koníčkov.

Raz až dvakrát mesačne si prehlbujú spoločenské kontakty, starajú sa o vnúčatá, alebo navštevujú kostol. Ešte zriedkavejšie sa venujú športovým aktivitám, samovzdelávaniu, či verejnoprospešnej činnosti.

Podľa autorov výskumu je život na dôchodku v predstavách ľudí na Slovensku skôr dobrovoľným uzatváraním sa do rodinného a súkromného sveta. Vo vyspelých spoločnostiach sa však starší ľudia stávajú dôležitými aktérmi verejného života a riešení spoločenských problémov.