V roku 2003 vytvorila EÚ Systém včasného varovania pre nebezpečné nepotravinové výrobky, cez ktorý si štáty môžu vymieňať informácie o rizikovom tovare na európskom trhu. Dnes je doň zapojená celá Európska únia spolu s Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom. Vďaka systému dokážu krajiny rýchlo kontrolovať nebezpečný tovar a následne tak zastaviť jeho predaj, stiahnuť ho z trhu, či zamietnuť jeho dovoz do EÚ.

Kontrolné oko

V roku 2015 bolo v systéme registrovaných 2 072 podnetov a 2 745 opatrení. Systém funguje tak, že ak doň jeden členský štát zadá varovanie, ostatné krajiny ľahko dokážu identifikovať výrobok aj na svojom trhu a  zareagovať. Najviac nebezpečných výrobkov prichádza do Európy z Číny, podnety na predmety z tejto krajiny tvorili v roku 2015 až 62 percent.

Na Slovensku je podľa výročnej správy Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI) za rok 2015 približne 70percent z celkového počtu kontrol vykonávaných z vlastnej iniciatívy. Zameriavajú sa najmä na problematické podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ale aj na rizikové sortimenty výrobkov z hľadiska ich bezpečnosti. Na slovenskom trhu vykonáva SOI každý rok podrobnú inšpekciu chemickej bezpečnosti tovarov a služieb, ktoré ponúkajú subjekty podnikajúce v tejto oblasti.

Zo Slovenska išlo minulý rok do Systému včasného varovania 74 oznámení, pričom sa najviac z nich týkalo hračiek, dekoratívnych predmetov a svetelných reťazí. Za rok 2015 odhalila SOI až 80 nebezpečných výrobkov. Za posledných 15 rokov je výskyt rizikových výrobkov na Slovensku pomerne ustálený, ročne inšpektori odhalia v priemere 50 až 80 škodlivých výrobkov. Výnimkou boli roky 2007 a 2008, kedy ich bolo skoro 200.

Nevinné hračky

Najrizikovejším tovarom, ktorý bol do EÚ v roku 2015 dovážaný, sú podľa Systému včasného varovania hračky (27 %) a oblečenie, textílie a módne doplnky (17 %). Hrozbu pritom najčastejšie predstavuje chemické riziko(25 %) a riziko poranenia (22 %). Chemické riziká ako také boli najčastejšie hlásené u hračiek, napríklad kvôli obsahu ftalátov, a pri módnej bižutérii, ktorá môže obsahovať škodlivé ťažké kovy ako nikel a olovo.

Výzvou pre kontrolórov tovaru, ktorý k nám putuje, sú hlavne internetové nákupy. Podľa odhadov týmto spôsobom nakupuje viac než 65 percent Európanov. Problém je, že sa takto zakúpený tovar nedá kontrolovať, keďže nám putuje rovno do domácností. V porovnaní s rokom 2006 nakupovalo na inetenete v roku 2015 až o 27 percent viac ľudí. Európska komisia preto už pracuje na tom, ako preverovať aj takto zakúpené výrobky.

Jedným z prvých krokov bolo, že nadviazala spoluprácu s pracovníkmi hraničnej kontroly a s platformami pre internetový predaj. Európska únia sa snaží spolupracovať aj s čínskymi orgánmi, a to prostredníctvom mechanizmu pre čínske výrobky. Čínsku stranu informuje o odhalených rizikových výrobkoch, aby ich mohla následné riešiť priamo s výrobcom. Opatrenia zatiaľ vyzerajú byť účinné, aj keď v mnohých prípadoch je problematické nájsť zdroj, odkiaľ tovar pochádza.

Stačí iba dotyk

Spomínané ftaláty v hračkách sú veľmi škodlivé. „Ide o estery kyseliny ftalovej, ktoré sa využívajú pri výrobe plastov (najmä PVC) na zvýšenie pružnosti materiálov, ako aj v kozmetickom priemysle,“ hovorí Ida Petrovičová z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Ich molekuly sú schopné voľne migrovať – môžu sa lúhovať, alebo vypariť,a tak sa dostať do životného prostredia - ovzdušia, jedla, produktov, materiálov a teda aj do priameho kontaktu s človekom.

Existuje veľké množstvo ftalátov s rôznymi spôsobmi využitia. Ako rozpúšťadlá sa využívajú v mnohých materiáloch a produktoch, s ktorými prichádzame denne do kontaktu,ako napríklad PVC plasty, latexové lepidlá, kozmetické prípravky, tapety, káblová izolácia, automobilové obloženie, obuv, podlahové krytiny, hračky, zdravotnícky materiál a mnohé iné. Do nášho organizmu sa môžu dostať vdýchnutím, prehltnutím, či obyčajným dotykom.

„Ftaláty patria do skupiny látok, ktoré napodobňujú účinok hormónov endokrinných žliaz a sú schopné narušiť rovnováhu organizmu,“ hovorí Ida Petrovičová. Ich negatívny dosah bol zaznamenaný predovšetkým na reprodukčný systém, kde dochádza k abnormalitám ako napríklad chybný vývoj mužských genitálií, čo vedie k neplodnosti, či narušenie menštruačného cyklu. Látka môže ovplyvňovať aj nervovú a dýchaciu sústavu, endokrinný systém, či zvyšovať riziko výskytu nádorových ochorení.

„K dnešnému dňu sme zanalyzovali približne tisíc vzoriek moču z viacerých regiónov Slovenska u rôznych vekových kategórií a ani jedna vzorka nebola negatívna,“ hovorí Ida Petrovičová. Vyhnúť sa im celkom nemôžeme, ale ich výskyt môžeme do značnej miery znížiť zmenou životného štýlu a najmä zmenou stravovacích návykov. Môžeme baliť potraviny a nápoje do drevených a sklených nádob, neohrievať ich v plastových obaloch v mikrovlnnej rúre, používať hračky označené ako „phthalate free“, či používať neparfumované kozmetické výrobky, keďže sa ftaláty využívajú aj ako nosiče vône.