Britskí antropológovia nahliadli tomografom pod obal múmií

Britské múzeum začalo skúmať telá múmií z egyptských hrobiek pomocou počítačového tomografu londýnskej nemocnice Royal Brompton. Kurátor antropologických zbierok múzea Daniel Antoine upozornil, že je to šetrnejšie než to, čo používali v minulosti. V 19. storočí sa napríklad archeológovia nerozpakovali a strhávali ovínadla z tiel mŕtvych pred zrakmi dychtivých divákov.

Britskí antropológovia nahliadli tomografom pod obal múmií

Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, p_a_h

„To je určite ničivá metóda, pri ktorej prídete o veľa informácií a navyše narušíte múmiu samotnú. S dnešnou modernou technológiou to už nie je nutné robiť,“ povedal Antoine pre CNN.

Jeho pracovisko má veľkú zbierku sarkofágov, ktoré zostali 200 rokov neporušené. Tento rok sa ale vedci rozhodli, že sa pod ľanové obväzy predsa len pozrú, a nielen pod ne, ale aj pod kožu a svaly. Rozhodli sa použiť jeden z najpokročilejších počítačových tomografov v Londýne.

Získané snímky potom vložili do 3D softvéru, aký používajú výrobcovia automobilov k prehliadke motorov. Získali tak veľa informácií o živote ľudí, ktorí žili v oblasti Nílu pred 2500 rokmi.

Vďaka softvéru sa dajú z tela virtuálne odstrániť vrstvy tkanín, takže získate pohľad na odhalené telo a vidíte napríklad, akými amuletmi múmiu pred pochovaním zaobstarali. Rovnako tak „odoberiete“ kožu a pozriete sa na kosti a zachované vnútorné orgány, vysvetlil postup Antoine.

Jednou z múmií je aj kňažka a chrámová speváčka Tamut, ktorá zomrela v Luxore okolo roku 900 pred naším letopočtom.

Vďaka tomografii jej panvy sa zistilo, že mala 30 až 50 rokov. Pohľad do jej ciev ukázal, že sa začali upchávať, takže príčinou smrti mohol byť infarkt alebo mozgová mŕtvica. Doktor Antoine a jeho spolupracovníci tiež pozorovali amulety tak jasne, že na niektorých boli schopní rozoznať nápisy. Jedným z nich bolo Horovo oko, ktoré bolo umiestnené na doštičke umiestnenej na rane, z ktorej sa z tela po smrti vyberali vnútorné orgány. „Verili, že Horovo oko malo liečivú moc, takže asi malo zaceliť ranu pre posmrtný život,“ vysvetlil Antoine.

Niektoré z múmií vedcov prekvapili. Napríklad jedna bola uložená do ženského sarkofágu, ale skrývala telo muža. Zomrel okolo roku 600 pred naším letopočtom a dá sa usudzovať, že za veľkých bolestí, pretože mal v ústach množstvo vredov. „Zistili sme, že mnoho z tých múmií malo chrup v strašnom stave. Mali veľa zubných kazov a tiež vredov, z ktorých sa zrejme infekcia rozšírila do celého organizmu,“ povedal antropológ.

Snímky jednej z múmií preukázali zlú prácu balzamovačov. V lebke zostali časti mozgu a tiež kus špachtle, ktorú použili na jeho vybratie. Takéto objavy sú podľa Antoina mimoriadne cenné, pretože podávajú predstavu o tom, ako starí Egypťania s telami mŕtvych pracovali. Otvor v lebke pre vybratie mozgu nebýval väčší ako 2,5 centimetra, čo vraj svedčí o mimoriadnych znalostiach anatómie.

ČTK

Neulogy, a.s. využíva spravodajstvo ČTK, ktorého obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie či ďalšie sprístupňovanie tohto obsahu či jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom, je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK vyslovene zakázané.

Copyright (2013) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené. Materiály agentúry AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované, alebo redistribuované.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia