Počas piatich desaťročí prešla Asýria z vrcholu moci k absolútnemu úpadku. Koncom 7. storočia pred naším letopočtom, po rýchlom zrútení, ktoré orientalista Paul Garelli označil za historický škandál, nezostalo z asýrskej veľkosti vôbec nič, píšu francúzske noviny Le Monde.

V poslednom vydaní časopisu Climate Change vysvetľujú antropológovia Adam Schneider z Kalifornskej univerzity a asýriológ Selim Adali z univerzity Bilkent v Ankare túto záhadu na základe posledných objavov tykajúcich sa historickej klímy. Početné analýzy sedimentov z Blízkeho východu ukazujú, že v regióne okolo polovice 7. storočia pred n. l. značne klesli zrážky. Kňaz menom Akkulanu v roku 657 pred n. l. píše v liste adresovanom veľkému kráľovi Aššurbanipalovi o „slabých dažďoch", a upresňuje, že toho roku nemohli žať žiadne obilie.

„Vzhľadom k tomu, že v regióne trvajú veľké suchá obvykle niekoľko rokov, môžeme usudzovať, že sucho popisované kňazom Akkulanuom bolo súčasťou série mimoriadne suchých rokov," napísali autori. Tento výkyv regionálnej klímy prišiel zároveň s bezprecedentnou demografickou explóziou v historickom srdci asýrskeho územia, dodávajú.

Vrcholu dosahovala prax deportácie porazených národov. Len za panovania kráľa Sinacheriba (705-681 pred n. l.) bolo okolo pol milióna ľudí z celého Blízkeho východu násilím presídlených do Asýrie. Metropola Ninive sa počas niekoľkých desaťročí  rozšírila zo 150 na 750 hektárov.

To sa ríši stalo osudným. Na jednej strane tu bolo potrebné zaistiť obživu stále väčšiemu počtu obyvateľov, na strane druhej po sebe nasledujúce suchá ničili žatvu. V roku 652 pred naším letopočtom povstal proti asýrskej nadvláde Babylon. V nasledujúcom roku vypuklo povstanie v samom srdci Asýrie. Ríšu začali nahlodávať prvé roztržky, ktoré boli urovnané iba dočasne. Úpadok sa zdal byť neodvratný.

Po smrti kráľa Aššurbanipala v roku 631 pred naším letopočtom sa pramene strácajú a viacerí historici usudzujú, že teritórium upadlo do obdobia nestability a sprevádzali ho občianske vojny. „Mnohé právne  dokumenty z obdobia po roku 620 svedčia o drahote obilia," píšu vedci. Niekoľko rokov pred koncom 7. storočia pred naším letopočtom Ninive padlo.

Autori poznamenávajú, že by bolo chybné považovať obdobie sucha za hlavnú príčinu zániku asýrskej ríše. „Musíme vychádzať z princípu, že je tu veľa ďalších významných faktorov, známych i neznámych, ktoré rovnako ovplyvnili históriu asýrskeho štátu," píšu. Viac menej ich práca poukazuje na mimoriadnu citlivosť regiónu k výkyvom klímy.

Okolo roku 1200 pred naším letopočtom otriasla celým Blízkym východom a východným Stredomorím iná veľká kríza: všetky veľké politické systémy sa na pozadí rozpadu ekonomiky a vojenského chaosu zrútili. Aj tu riadky vyryté do hlinených doštičiek svedčia o slabých žatvách. V tejto dobe vládli veľké suchá, ktoré predznamenávali zánik civilizácií.

Nie je možné nevidieť súvislosť s podmienkami, aké dnes panujú v Sýrii a v Iraku. Súčasný stav nás samozrejme vedie k tomu, aby sme za určujúce momenty toho, čo sa deje v týchto krajinách, považovali radikálny islam, koloniálnu minulosť, absenciu demokracie a chudobu. Avšak aj iné sily, medzi nimi aj  tie geofyzikálne, utvárajú spoločnosť. A môžu prispieť k prepuknutí sociálneho či politického napätia.

Francesca de Châtelová v časopise Middle Eastern Studies pripomenula, že Sýria v rokoch 2006 až 2010 trpela nevídaným suchom a že iba v roku 2009 státisíce sýrskych roľníkov opustili severovýchod krajiny – podobá sa to tomu, čo sa pred 27 storočiami dialo v Asýrii – pretože sa nemohli venovať poľnohospodárstvu. Tento pohyb obyvateľstva, príliš pomalý a málo výrazný na to, aby sa dostal do centra pozornosti médií, je ale významným faktorom destabilizácie spoločnosti.

Myšlienku, že významné narušenie svetovej klímy by mohlo byť príčinou vojny, vyjadril v novembri na summite G20 v austrálskom Brisbane aj francúzsky prezident François Hollande.

ČTK