Archeológovia našli v starovekej hrobke v Grécku pozostatky piatich ľudí

Najväčšia staroveká hrobka, akú kedy archeológovia v Grécku objavili, obsahovala pozostatky najmenej piatich ľudí: šesťdesiatničky, dvoch mužov stredného veku, novorodenca a kosti spopolnenej osoby.

Archeológovia našli v starovekej hrobke v Grécku pozostatky piatich ľudí

Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com/David Holt.

„Minimálny počet identifikovaných kostier je päť. Štyria zosnulí boli pochovaní, jeden spálený,“ oznámilo grécke ministerstvo kultúry výsledok analýzy približne 550 kostí nájdených v hrobke na severe Grécka.

Tento poznatok však nerieši hlavnú záhadu – identifikáciu pozostatkov, o ktorých sa čulo diskutuje, pretože hrobka pochádza z doby Alexandra Veľkého (356-323 pred naším letopočtom), poznamenala agentúra AFP.

Pozostatky sa našli v poslednej miestnosti len pomaly odkrývanej hrobky. Ministerstvo kultúry v novembri pôvodne informovalo len o náleze jedinej kostry.
Podrobnejším skúmaním sa nakoniec dospelo k záveru, že bolo v hrobke pochovaných najmenej päť ľudí. Našla sa však len jedna lebka, i keď v pomerne dobrom stave. Podľa komuniké patrila žene staršej ako 60 rokov, ktorá bola vysoká 1,57 metra.

Zrekonštruovať sa tiež podarilo pozostatky dvoch mužov vo veku medzi 35 až 45 rokov, vysokých 1,68 a 1,62 metra. Pozostatky jedného z mužov niesli stopy rezného poranenia. Ďalšie pozostatky patrili novorodencovi a osobe, ktorá bola ako jediná spopolnená a ktorej pohlavie sa nepodarilo určiť.

Ďalšie analýzy majú nasledovať s cieľom pokúsiť sa presnejšie určiť osoby, ktorých pozostatky sa v hrobke nachádzali.

Hrobka v meste Amfipolis je datovaná do obdobia 325 až 300 pred naším letopočtom a špekuluje sa, že by tu mohol byť pochovaný niekto z rodiny Alexandra Veľkého, alebo niektorý z jeho generálov. Hrob nebol porušený ani vyrabovaný. Okolo pohrebnej mohyly sa tiahne skoro 500 metrov dlhá a tri metre vysoká stena obložená mramorom. To napovedá, že tam bola pochovaná veľmi významná osobnosť.

Vykopávky sa na mieste začali už v roku 2012. Pôvodne sa zvažovala aj možnosť, že by mohlo ísť o hrobku samotného Alexandra. Ten zomrel v roku 323 pred naším letopočtom v Babylone. Jeho pozostatky boli pravdepodobne prevezené do mauzólea na území Egypta, po hrobke sa však zľahla zem a presné miesto posledného odpočinku panovníka je stále zahalené tajomstvom.

ČTK

Neulogy, a.s. využíva spravodajstvo ČTK, ktorého obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie či ďalšie sprístupňovanie tohto obsahu či jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom, je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK vyslovene zakázané.

Copyright (2013) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené. Materiály agentúry AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované, alebo redistribuované.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia