Terakotová armáda zo západu?

Pohrebný komplex so známou terakotovou armádou pri dnešnom meste Si-an, ktorý dal vystavať čínsky cisár Š’-chuang-ti z dynastie Čchin (221 – 206 pred Kr.) patrí k najznámejším starovekým stavebným projektom. V okolí stále kompletne nepreskúmanej hrobky (je zaliata ortuťou) sa nachádzalo niekoľko umelých jaskýň s tisíckami hlinených bojovníkov. Najnovšia vedecká hypotéza hovorí, že miestni remeselníci, ktorí vytvorili sochy terakotových vojakov, boli školení umelcami zo starovekého Grécka. Čínsky archeológ Siučen (Xiuzhen) tvrdí, že jeho predkovia nezhotovovali ľudské sochy pred výstavbou pohrebného komplexu pri meste Si-an. Tento štýl musel podľa neho prísť z územia mimo Číny. Hypotézu podporujú aj ďalší vedci. Do Číny mohlo grécke sochárstvo preniknúť zo strednej Ázie, ktorá sa stala súčasťou ríše Alexandra Veľkého a jeho nástupcov.

Fajčili naši predkovia marihuanu?

Čínski vedci objavili hrob s marihuanou v oáze Turpan (severozápad Číny). V hrobe 35-ročného muža s kaukazskými rysmi bolo ako príloha aranžované konope indické. Pohreb sa datuje do obdobia 5. – 8. storočia pred Kr. Archeológ Chongen Ťiang (Hongen Jiang) s kolegami opísali objav v časopise Economic Botany a podľa ich analýzy rástla rastlina pôvodne v okolí pohrebiska. Na pohrebisku sa doposiaľ našlo 240 hrobov pravekej kultúry Subeisi. Konope sa našlo aj v iných hroboch na pohrebisku. Niektorí bádatelia si myslia, že marihuanu používali naši predkovia pri náboženských rituáloch.

Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com/Kristin "Shoe" Shoemaker

Králičia a zajačia farma v Mezoamerike

Mesto Teotihuacán patrilo medzi 1. a 5. storočím po Kr. medzi najväčšie mestá sveta. Žilo v ňom viac ako 100-tisíc ľudí. Ako sa dokázalo uživiť tak veľké množstvo ľudí? Stačila im produkcia kukurice a ďalších plodín? V Mezoamerike neexistovali veľké cicavce vhodné na domestikáciu (lamy v Andách sú skôr marginálny jav). V najnovšej izotopovej analýze kostier králikov a zajacov z jednej z budov v Teotihuácane sa zistilo, že zvieratá boli kŕmené najmä rastlinami, ktoré vypestoval človek, ako sú kukurica alebo agáve. Môžeme preto predpokladať, že v meste existoval chov králikov a zajacov pre potreby nakŕmenia ľudskej populácie.

Ďalšie archeologické nálezy z minulého mesiaca nájdete v pôvodom článku na portáli historyweb.sk.