rozhovor Čím viac vtákov u nás hniezdi, tým lepšie je naše prostredie

Frédérique Hazéová

Každú jeseň od nás odchádzajú tisíce vtákov, ktoré sa presúvajú do teplejších krajín. Na svojej ceste musia často prekonávať tisíce kilometrov, pričom sa im do cesty môžu postaviť najrôznejšie prekážky. O tom, ako dokážu tak malé živočíchy preletieť na opačnú stranu zemegule, ale aj prečo je dôležité, aby sa vrátili, sme sa porozprávali s Jánom Gúghom zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

Čím viac vtákov u nás hniezdi, tým lepšie je naše prostredie

Sokol kobcovitý dokáže v priebehu roka preletieť aj viac ako 30 až 40 tisíc kilometrov. Foto: Archív SOS/BirdLife Slovensko

GUGH Jan

Ján Gúgh momentálne pôsobí ako projektový a mediálny manažér v Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko. Od roku 2008 má tiež na starosti koordinovanie hniezdneho sčítania vodného vtáctva na Slovensku. Viac sa o ňom dočítate tu.  

Sťahovanie vtákov si často spájame s príchodom zimy. Unikajú vtáky pred chladom alebo majú na odchod aj iné dôvody?
Tento mýtus je v rámci verejnosti dosť zažitý, no len čiastočne je to pravda. Vtáky nemigrujú kvôli chladu, keďže perie je najlepší izolačný prírodný materiál, no migrujú hlavne kvôli tomu, že nemajú v zime dosť potravy. Ak chcú toto nepriaznivé obdobie prežiť, musia preletieť na také územia, kde je potravy v danom období dostatok. Dôvodom ich odletu nie je priamo zima, ale jej dôsledok. 

Závisí cieľ ich cesty od toho, akú potravu hľadajú?
Vo všeobecnosti platí, že druhy, ktoré sa živia hmyzom, z Európy odlietajú do subtropických oblastí, čiže južne za Saharu, smerom k rovníkovej Afrike, alebo až na južnú pologuľu po juh Afriky. Je však aj niekoľko druhov, ktoré migrujú do Ázie, predovšetkým do Indie.

Zo stredoeurópskeho regiónu sú to napríklad červenák karmínový, či muchárik malý, také vzácnejšie druhy. Väčšina transmigrujúcich vtákov však od nás odlieta do Afriky.

Ako je možné, že vtáky, ktoré sú často pomerne malé, dokážu preletieť celú Saharu?
Sú to skutočne fascinujúce schopnosti. Prelety na obrovské vzdialenosti vtáky zvládajú rôznymi stratégiami. Veľké druhy vtákov, ako sú bociany, orly, či žeriavy a niektoré druhy vodných vtákov využívajú stúpajúce vzdušné prúdy.

Vďaka tomu, že majú veľké rozpätie krídel, prekonávajú plachtením dlhé vzdialenosti, pričom opakovane nachádzajú stúpajúce vzdušné prúdy. V priebehu jedného dňa tak dokážu prekonať aj niekoľko sto kilometrov.

Potom sú druhy, ktoré sú odkázané na aktívny let a na prekonávanie vzdialeností musia vynakladať značné množstvo energie. Často pritom preletujú veľké vodné plochy, ako napríklad Stredozemné more, či púšte, kde si vôbec nemôžu odpočinúť. Musia preto mať dostatočné zásoby energie vo forme tukových zásob. Aj tieto vtáčie druhy však využívajú pomôcky, najmäprúdenie vetra.

Čo ak sa vietor obráti?
Ak fúka silný protivietor a vtáky by museli vynaložiť oveľa viac energie, tak sa zastavia a vyčkávajú na lepšie poveternostné podmienky. To platí aj v prípade daždivého počasia a iných negatívnych faktorov.

Ak napríklad počas jesennej migrácie lastovičiek a belorítok prídu náhle vpády studených frontov, zastavujú migráciu a koncentrujú sa predovšetkým v okolí mokradí, kde aj v horších poveternostných podmienkach nachádzajú hmyz.

Vieme, ako najdlhšie dokáže niektorý z migrujúcich druhov sústavne letieť?
U druhov, ktoré využívajú stúpajúce vzdušné prúdy, sú vďaka telemetrickým vysielačkám namerané rekordy, ktoré dosahujú napríklad bociany. V prípade ideálnych podmienok je to okolo 550 až 600 kilometrov za deň.

Prostredníctvom iných telemetrických zariadení, geolokátorov, boli tiež odmerané celkom obdivuhodné vzdialenosti. U chrapkáčov poľných to bolo napríklad 800 kilometrov za deň. V prípade menších druhov ako sú lastovičky, belorítky, či dážďovníky, to môže závisieť aj od prúdenia vetra. Pokiaľ je ideálne, tak môžu v priebehu jedného dňa preletieť niekoľko sto kilometrov.

bociany stupajuce
Bociany využívajúce stúpajúce vzdušné prúdy. Foto: Archív SOS/BirdLife Slovensko

Potrebujú migrujúce vtáky v noci oddychovať?
Poznáme vtáky, ktoré dokážu počas migrácie letieť niekoľko dní vkuse. Takým zaujímavým je napríklad sokol amurský. Tento druh sa v našich podmienkach nevyskytuje, ale jeho migrácia je fascinujúca, keďže tieto malé sokolíky letia štyri až päť dní z Ázie do Afriky nad Arabským morom bez toho, aby zosadli.

Aj na Slovensku sa však vyskytuje „vzdušný špecialista“, a to dážďovník obyčajný, ktorý zosadá na pevný podklad mimo obdobia rozmnožovania len zriedkakedy. Väčšinu času trávi v ovzduší, kde robí úplne všetko, vrátane kŕmenia sa a odpočívania. Dokáže totiž v povetrí spať, i keď to nie je spánok aký poznáme u ľudí či iných zvierat. Večer vyletí do výšky niekoľkých kilometrov, kde potom plachtením krúži v povetrí, pričom dokáže vypnúť jednu časť mozgovej hemisféry. Tá na niekoľko mikrosekúnd odpočíva, zatiaľ čo jej druhá časť reguluje základné funkcie, aby sa dážďovník udržal v povetrí.

Patrí aj dážďovník medzi sťahovavé vtáky?
Áno, dážďovníky začínajú migrovať pomerne skoro, lebo patria medzi hmyzožravé vtáky. Koncom júla a začiatkom augusta odlietajú do Afriky, pričom sa odhaduje, že po ceste nemusia vôbec zosadnúť.

Istý čas o nich kolovali aj mýty, že nezosadajú až do tretieho roku svojho života. To však bolo vyvrátené, keďže pozorovania dokázali, že aj v Afrike nad dažďovými pralesmi niekedy zosadajú na stromy, kde sa zavesia na konáriky a listy mohutných stromov veľmi podobne ako netopiere.

Ako sme zistili, že dážďovníky podliehajú vo veľkých výškach mikrospánku? Aké technológie sa využívajú pri skúmaní vtákov?
Väčšinou sa vo svete takéto objavy uskutočňujú na základe rôznych laboratórnych pokusov, kedy sa v umelo vytvorených podmienkach sleduje správanie vtáctva a realizujú rôzne pokusy. Sledujeme ich aj v prírode pričom využívame, napríklad radarové pozorovania či telemetrické zariadenia. Tie nám prezradia ako sa dané vtáky zoskupujú, čo robia, kde zotrvávajú, kam odlietajú a podobne.

Vieme ktorý druh zo Slovenska odlieta najďalej?
Z typických slovenských hniezdičov na pomerne rekordné vzdialenosti odlietajú bociany biele, nakoľko dosahujú najjužnejšie cípy Afriky. Lastovičky tiež dosahujú podobné oblasti. Za jeden rok tak môžu preletieť aj viac ako 30 tisíc kilometrov.

Ak sa pozrieme na iné vzácnejšie druhy, ktoré u nás žijú a v priebehu roka môžu niekedy preletieť viac ako 30 až 40 tisíc kilometrov, tak môžeme spomenúť napríklad aj sokola kobcovitého.

Ten prelietavá z ázijských a eurázijských hniezdisk z oblastí Kazachstanu a Európy až na juh Afriky, pričom sa naspäť môže vrátiť úplne inou trasou.
Symbolom vtáčej migrácie je však druh, ktorý nie je pre Slovensko typický, rybár dlhochvostý. Ten hniezdi v arktických oblastiach odkiaľ migruje na južnú pologuľu, kde dosahuje až severné „ľady“ Antarktídy. V podstate teda migruje medzi Arktídou a Antarktídou.

Je aj Slovensko pre niektoré sťahovavé druhy krajinou, v ktorej zimujú?
K nám migrujú najmä vtáky, ktoré hniezdia v Škandinávii a na Sibíri, či v spomínaných arktických oblastiach. Väčšinou ide o druhy, ktoré nie sú viazané potravne na hmyz, či na potravu, ktorá by v Strednej Európe nebola dostupná.

Sú to hlavne vodné vtáky, ale aj niektoré druhy dravcov a sov, ktoré u nás nachádzajú vhodné potravné podmienky, ako kane sivé, myšiarky močiarne, myšiaky severské a aj orliaky morské. Spomedzi vodných vtákov sú najfascinujúcejšie „divé husi“, medzi ktorými sú najpočetnejšie husi bieločelé a husi siatinné. Pokiaľ by tu však bola natoľko tuhá zima, že by zamrzli všetky vodné plochy a napadla by vysoká snehová pokrývka,tak by tieto populácie migrovali by do južnejších častí Európy.

Čo všetko vtáky počas ich sťahovania ohrozuje?
Dá sa to rozdeliť na priame ľudské aktivity a neúmyselné, človekom vyvolané faktory. Na migračných trasách sa vyskytujú „čierne diery“, kde sa stále vo veľkom lovia vtáky, či už bociany, lastovičky alebo rôzne druhy dravých a vodných vtákov, ktoré sú v Európe často vzácne a ohrozené. Na ich ochranu sú vynakladané nemalé finančné prostriedky, no pozdĺž týchto migračných trás ich často zabijú. Či už za účelom potravy, obchodu, alebo zábavy. 

V krajinách ako Sýria, kde je závažná politická situácia, je ťažké uplatňovať nejaké environmentálne právo a ochranu prírody. Často krát sa však v neslávnom rebríčku krajín s obrovskou mierou nelegálneho zabíjania vtáctva umiestňujú na popredných priečkach aj rozvinuté európske krajiny, ako Francúzsko, Taliansko, Cyprus či Malta. Na základe posledných štúdií sa odhaduje, že v stredomorskej oblasti nelegálne zabijú až 25 miliónov vtákov.

Ani po doletení však vtáky nie sú v bezpečí, v Západnej Afrike vo veľkom chytajú do sietí najrôznejšie druhy vtákov, ktoré potom skonzumujú.

Je úbytok vtáctva potom viditeľný aj na našom území?
Na Slovensku v posledných desaťročiach výrazne ubudli viaceré vtáčie druhy, čo je pripisované predovšetkým tomu, že sa zintenzívňuje využívanie krajiny na poľnohospodárske účely a lesné hospodárstvo.

V roku 2010 došlo k smutnému bodu hniezdenia krakle belasej na Slovensku, nakoľko tu vtedy už vôbec nehniezdila. Ide o stepný druh veľmi pekne sfarbeného vtáčieho druhu, ktorý obýva mozaikovitú poľnohospodársku krajinu.

Na zimu tiež migruje do Afriky a na jar naspäť do Európy cez Arabský polostrov, kde sú intenzívne strieľané. Len tak zo zábavy.

krakla belasa
Krakľa belasá. Foto: Archív SOS/BirdLife Slovensko

Čo si môžeme predstaviť pod nepriamymi faktormi ohrozovania vtáctva?
V prvom rade je to zmena krajiny, ktorá sa intenzívne využíva, čo má veľmi negatívny dlhodobý dopad na biotopy. Či už ide o úživnosť, dostatok potravy, vhodné miesta na hniezdenie alebo kontaminácie rôznych typov prostredia pesticídmi, čo pôsobí negatívne aj na vtáky. Problémom sú aj vzdušné elektrické vedenia alebo presklené budovy, do ktorých vtáky narážajú a ročne takto hynie veľké množstvo rôznych druhov vtákov. Pre veľké druhy, ktoré zosadajú na konzoly elektrických vedení, sa tieto tzv. stĺpy smrti osudnými v dôsledku zásahu elektrickým prúdom.

To isté sa deje aj v africkom regióne. Keď k tomu prirátame aj klimatické zmeny a výrazné zásahy, ako budovanie obrovských priehrad, či reguláciu veľkých riek, vysušovanie krajiny, tak dochádza k výraznej deštrukcii biotopov, ktoré naše vtáky využívajú počas zimovania.

Hovorili ste, že tu krakľa už vôbec nehniezdila. Ako dokážete pokryť celé naše územie a zistiť, či tu niekde je alebo nie?
Veľmi vzácnym druhom je väčšinou venovaná výrazná pozornosť, aj zo strany špecialistov, ktorí ich monitorujú, skúmajú a snažia sa tiež realizovať rôzne ochranné opatrenia pre ich prežitie. Monitoringom sa pritom pokrývajú všetky posledné známe lokality, kde sa napríklad aj táto krakľa vyskytovala. Zaznamenané však boli len ojedinelé a dočasné výskyty. To samozrejme nevylučuje, že nejaká nemohla byť niekde „zašitá“, no hniezdenie nebolo potvrdené, čiže sa na Slovensku aktuálne považuje za vyhynutého hniezdiča.

Prečo je pre naše životné prostredie dôležité, aby sa migrujúce vtáky na jar vrátili?
Vtáky si vedia vybrať prostredie, ktoré je pre ne najlepšie. Čím viac vtákov sa u nás bude vyskytovať, čím väčšie a rôznorodejšie populácie, tým bude istejšie, že je naše životné prostredie zdravé a kvalitné aj pre človeka. Mnohé vtáky sú tiež dôležité pre udržanie a zachovanie stability v ekosystémoch.

Ak by sme tu nemali vtáky, ktoré sa živia hmyzom, tak by sa postupne premnožil. Vtáky zastávajú významnú funkciu tlmenia nielen hmyzu, ale aj rôznych škodcov, hlodavcov v krajine, a spĺňajú aj významnú sanitárnu funkciu, nakoľko niektoré druhy odstraňujú zdochliny. V mestskom prostredí sú to napríklad straky, ktoré sa živia zrazenými živočíchmi, krkavcovité vtáky ako havrany, ktoré odstraňujú exkrementy domácich zvierat.

Vtáky majú naozaj úžasné schopnosti, vznikali dlhou evolúciou a dokážu prekonávať také prekážky, ktoré by človek vlastnými silami zvládnuť nedokázal. Na celom svete žije približne 10 000 druhov vtákov, ktoré zastupujú úžasnú rôznorodosť, ktorá vznikla na Zemi počas evolúcie vtáčích druhov. Ľudia majú morálnu povinnosť toto prírodné bohatstvo zachovať. Okrem toho sú aj operence pekné, vedia krásne spievať a v budúcnosti sa o nich ešte dosť veľa dozvieme a naučíme, takže si určite zaslúžia našu pozornosť a ochranu.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia