Nemali by sme podceňovať akustickú energiu hluku

Doterajšie spôsoby merania nízkofrekvenčného zvuku nemusia vystihovať jeho skutočný vplyv na zdravie človeka, tvrdí na základe svojich výskumov Stanislav Žiaran zo Slovenskej technickej univerzity.

Nemali by sme podceňovať akustickú energiu hluku

Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, wwarby

Nízkofrekvenčný zvuk nemusíme počuť, ale cítime jeho tlak v uchu. Môžeme ho cítiť napríklad pri otvorení okna v pohybujúcom sa aute.

Pri väčších vzdialenostiach od zdroja sa nízkofrekvenčný zvuk môže prejaviť drnčaním okien, či dverí. Príkladom je zvuk z diskotéky, či z klimatizácie.

Takýto zvuk môžu spôsobiť aj staré potrubia v bytových domoch, umiestnené spravidla pod stropom. Ak nie sú dostatočne vibroizolované, konštrukciou sa začne šíriť kmitanie, ktoré sa zmení  na hluk. Kmitanie môže vytvoriť stojaté vlnenie, ktoré pri dlhodobom pôsobení ovplyvňuje aj psychiku obyvateľov domu.

Na negatívne pocity z nízkofrekvenčných zvukov, ktoré sa šíria zvonku pritom vplýva aj tvar miestnosti a zariadenie v nej. Za istých predpokladov vzniká stojaté či čiastočne stojaté vlnenie a hluk v miestnosti sa vtedy ešte zvyšuje.

Riziká hluku  

„Hluk neovplyvňuje len náš sluchový orgán, ale aj kardiovaskulárny a nervový systém, má vplyv na psychiku a celkové zdravie človeka. Viaceré vedecké štúdie poukazujú na to, že tretinu civilizačných chorôb, ako je napríklad hypertenzia, spôsobuje práve nadmerné vystavenie ľudí hluku,“ objasňuje riziká nadmerného hluku docent Stanislav Žiaran zo Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity.

Ten už doteraz spracoval viac ako 100 noriem z oblasti akustiky a vibrácií a publikoval na rovnakú tému takmer 200 vedeckých článkov, niekoľko monografií a učebníc. Okrem toho vyriešil viac ako 80 problémov redukcie hluku a kmitania v praxi. Osobitnú pozornosť venuje vo svojom výskume práve nízkofrekvenčným zvukom.

Jedným z praktických problémov, ktorým sa zaoberá, je riziko akustickej energie hluku v idúcich automobiloch.

„Mnohí ľudia nepúšťajú v aute inštalované chladenie (klímu), pretože sa boja, že ochorejú z dôvodu náhlej zmeny teploty a relatívnej vlhkosti po vystúpení z auta,“ hovorí Žiaran.

„Dávajú prednosť vetraniu otvoreným oknom a hoci vnímajú, že v aute sa podstatne zvýši hladina hluku, neuvedomujú si, že náš sluch a naše zdravie ohrozuje nielen dunivý zvukový vnem, ale aj relatívne silná akustická energia, čo môže ovplyvniť aj spoľahlivosť a bezpečnosť jazdy,“ dodáva.

Veľkosť akustickej energie sa pokúsil zmerať. Najvyššie hodnoty energie nameral pri rýchlosti 80 až 130 km/h pri plne otvorenom zadnom okne, a to až 126 dB. Pre porovnanie pri bežnom rozhovore s iným človekom vydávame zvuk asi 60 dB. Keď okolo nás prejde nákladné auto, hluk je asi 100 dB. Hladina zvuku na hranici 120 dB už dosahuje prah bolesti.

Problémy s meraním

Vzhľadom na riziká vystavovania sa nadmernému hluku, legislatíva predpisuje pravidelné merania a prípustné hodnoty hluku. Vo svete sa presadzuje trend komplexného merania hluku, t.j. merať nielen frekvenciu, ale aj jeho energiu, či akustický tlak.

Výskum Stanislava Žiarana nasvedčuje, že pri nízkych frekvenciách je potrebné korigovať niektoré spôsoby merania vplyvu hluku na človeka.

Slovenská a európska legislatíva a technické normy (napr. STN ISO 1996) predpisuje v prípade takéhoto hluku používať „váženie A“. To však nerešpektuje energetické pôsobenie zvuku na sluchový orgán, ako aj na neuropsychický a kardiovaskulárny systém človeka a zmyslovo-motorické funkcie.

Merania, ktoré zrealizoval Žiaran, naznačujú veľké rozdiely v nameranej akustickej energii. V prípade otvoreného zadného okna v aute boli rozdiely pri iných „vážení“ 32-tisíc až 160-tisíc násobok. Inými slovami použitie bežného „váženia A“ redukuje skutočnú akustickú energiu pôsobiacu na človeka.

„Experimenty a výskumy ukazujú, že pri posudzovaní nízkofrekvenčných zvukov so silnou akustickou energiou by sa mali hodnotiace postupy prispôsobiť vplyvom skutočnej akustickej energie pôsobiacej na človeka,“ hovorí Žiaran.

Žiaran len nedávno publikoval svoje výskumy v karentovaných časopisoch Archives of Acoustic a Noise and Health.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia