3D tlač je proces, pri ktorom z digitálneho modelu vzniká zo surových materiálov trojrozmerný pevný objekt.

Počiatky technológie 3D tlače siahajú do 80. rokov minulého storočia. Prvé funkčné 3D tlačiarne jedla však začali vznikať až nedávno. V budúcnosti by podľa vedcov mohli nahradiť kuchárske knihy.

A nemuselo by ísť o tak vzdialenú budúcnosť. Ďalší pokrok v tejto technológii chce financovať NASA. Má na to dôvod. Už dnes začína plánovať nové vzdialené vesmírne misie.

Americká vesmírna agentúra chce v najbližších dekádach pristáť na Marse, či vyslať posádku na povrch asteroidu a pokúsiť sa o odklonenie jeho dráhy. Keďže však ide o mnohoročné misie, agentúra potrebuje zdokonaliť spôsob zabezpečovania jedla pre posádku.

Astronauti v súčasnosti nemajú možnosť pripraviť si jedlo sami a jedlo je tak pripravované ešte predtým ako astronauti opustia Zem.

Chladenie a mrazenie jedla však spotrebuje veľké množstvo energie, navyše technológie, ktoré dnes NASA používa na skladovanie potravín, znižujú nutričné hodnoty jedla. Pri dlhších misiách by dopredu pripravené jedlo nemuselo byť ani dostatočne rôznorodé.

Preskúmať možnosti

NASA preto vybrala firmu z Texasu a tá ma teraz preskúmať možnosti 3D tlačiarne jedla, ktorá by dokázala na vzdialených vesmírnych misiách vyrábať jedlo.  

Ide o spoločnosť Systems & Materials Research Corporation (SMRC), ktorá dostala na tento účel grant vo výške 125 000 dolárov.

Nová štúdia má posúdiť parametre novej technológie. 3D tlačiareň by mala byť schopná pripraviť rozmanité jedlá zo skladovateľných ingrediencií a to za minimálny čas a so stabilnými nutričnými hodnotami.

Výskumom je vo firme poverený strojný inžinier Anjan Contractor, ktorý má už s využívaním technológie trojrozmerných tlačiarní značné skúsenosti.

K získaniu grantu mu totiž pomohol jeho už existujúci koncept „tlačiarne pizze“, ktorá vychádza z „tlačiarne čokolády“, ktorej prototyp vyrobili britskí vedci pre dvoma rokmi. Do zostavovania replikátorov pizze sa chce Contractor pustiť už v najbližšom čase.

Viozionári zo Star Treku

„Diaľkové vesmírne lety vyžadujú skladovaciu životnosť najmenej 15 rokov,“ hovorí podľa serveru Quartz Contractor. „Spôsob, akým na tom pracujeme, je, že všetky sacharidy, bielkoviny a makro a mikro živiny sú v prášku. Odoberieme všetku vlhkosť a v tejto forme to vydrží možno 30 rokov,“ vysvetľuje.

Kým technológia vznikne a začne sa testovať na kozmických lodiach, uplynie ešte minimálne niekoľko rokov. Niektoré média však 3D tlačiareň jedla už teraz prirovnávajú k replikátorom, ktoré sa objavili v kultovom sci-fi seriáli Star Trek. Tie dokázali vyrobiť akékoľvek jedlo, či iný produkt podľa ústneho pokynu.

Treba ešte povedať, že 3D tlač jedla je len jedna z mnohých súčasných technologických investícii NASA do budúcich vesmírnych letov.

Sám Contractor má však ešte prepracovanejšiu víziu 3D potravinových tlačiarní, ktorých využitie by mohlo byť napokon širšie ako len pri vesmírnych letoch.

Contractor vraj sníva o dobe, keď bude takýmto zariadením vybavená každá kuchyňa a keď bude 12 miliárd obyvateľov tejto planéty na konci tohto storočia konzumovať len nutrične primerané a podľa požiadaviek pripravené jedlá - syntetizované z prášku a oleja, čo bude možné kúpiť v každých potravinách.

Podľa spálených kalórií

Využívanie tejto technológie by znamenalo aj obmedzenie plytvania s jedlom, pretože prášky a oleje budú mať trvanlivosť až 30 rokov. Obsah každého zásobníku bude vždy úplne spotrebovaný.  

Contractor pritom nie je jediný vizionár v tomto smere. Jeffrey Lipton z Cornellovej univerzity dokonca predpovedá, že vďaka pokroku technológie 3D tlače, digitalizácie osobných dát a cloud computingu, bude v budúcnosti možné vyrábať jedlo presne podľa individuálnych stravovacích preferencií.

Jedlo bude mať také množstvo kalórií, aké daná osoba cez deň spálila. Taktiež množstvo tuku, cukru, či sodíka bude zodpovedať zdravotnej kondícii konzumenta. „Toto je skutočne dlhodobý potenciál 3D tlače jedla,“ hovorí Lipton.

Science/ČTK