Biomasa vzniká vďaka slnečnej energii a z energetického pohľadu slúži ako jej akumulátor. Výhodou biomasy je, že sa ňou dá pomerne jednoducho a dlhodobo energiu skladovať. Nevýhodou je nízka účinnosť premeny slnečného žiarenia na energiu.

Biomasu môže tvoriť každý organický zdroj obsahujúci viazanú chemickú energiu, t.j. drevo a drevný odpad v rôznych formách, poľnohospodárske plodiny a odpad z nich, odpady zo živočíšnej a potravinárskej produkcie či biologicky rozložiteľné frakcie priemyselného a komunálneho odpadu.

Ide teda o biologický materiál, ktorej súčasťou je aj rastlinná biomasa, takzvaná fytomasa. Práve na tú sa zameral docent Jaroslav Demko z Katedry biológie a ekológie Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity.

Dovtedy boli výskumy zamerané väčšinou na získavanie väčšieho objemu biomasy. Demkov výskum sa však neorientoval na kvantitu, ale na kvalitu. Konkrétne sa snažil zvýšiť energetické parametre biomasy, akými sú spaľovacie teplo a výhrevnosť.

Podstata jeho inovácie spočíva v tom, že do kmeňa dreviny aplikoval stimulátor na dosiahnutie zvýšeného obsahu makroergických látok v drevine. S vyšším obsahom vysokoenergetických látok sa v biomase zvýšili aj jej energetické parametre. Výnimočnosť objavu spočíva tiež v tom, že energeticky modifikovaná biomasa je produktom fotosyntézy.

„Fotosyntéza je najrozšírenejšou chemickou a fotochemickou reakciou, je to reakcia, ktorá nám akumuluje a „odkladá“ energiu slnečného žiarenia. Biológovia sú skeptickí pri jej regulovaní, avšak pri možnosti vyriešenia riadenia fotosyntézy, a to najmä zvýšenia využitia slnečného žiarenia rastlinami, dokážeme vyriešiť mnohé problémy. Nebojím sa povedať, že by to pomohlo vyriešiť energetické problémy ľudstva, ako aj problém hladu vo svete,“ uviedol Demko.

Inšpirácia pre ďalších vedcov

Vedcovi sa tým podarilo vytvoriť nový smer výskumu orientovaný na pestovanie špeciálnej biomasy určenej pre energetické účely. V praxi to znamená významný posun v možnostiach energetického využitia biomasy a zvýšenie jej atraktivity medzi obnoviteľnými zdrojmi energie.

Jeho modifikovaná biomasa môže nájsť uplatnenie všade tam, kde sa cielene vyrába či pestuje energetická biomasa, taktiež pri jej spaľovaní alebo pri výrobe kvapalných biopalív cestou konverzie biomasy.

Objav bol najskôr zaregistrovaný ako úžitkový zdroj. Najnovším úspechom je, že energeticky modifikovaná biomasa získala patentovú ochranu. Dokonca išlo o prvý patent na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

„Napriek úspechu, ktorý sa podaril, a z ktorého sa úprimne teším, pretože pre mňa znamená veľa, je to taktiež záväzok ďalšieho bádania. Verím, že úspech v udelení patentu inšpiruje aj ďalších vedcov k tvorivej a intenzívnej práci, aby Slovensko v budúcnosti lepšie obstálo v konkurencii iných krajín,“ povedal Demko, ktorý sa vo svojom výskume špecializuje na bioenergetiku, environmentalistiku, vodu a odpady.

Biomasa patrí k obnoviteľným zdrojom energie, ktorých význam vo svete neustále rastie na úkor fosílnych alebo jadrových zdrojov. O podobné objavy sa snažia mnohé európske štáty, ale aj Európska únia, ktoré hľadajú alternatívne cesty získavania energie. Nejde teda len o vedeckú, ale už dávno aj politickú tému.