Prečo ste sa vôbec začali zamýšľať nad ekologicky úspornými riešeniami? Máte k tomu osobný vzťah?
Rôznymi inovatívnymi myšlienkami sa zaoberám už 15 – 20 rokov, a keďže je trend v súčasnosti zameraný na ekologické riešenia, rozhodol som sa, že sa pokúsim vymyslieť niečo nové. Aj po rokoch sa stále stretávame s neskutočne zaužívanými vecami, na ktoré sme si zvykli a stále sa nemenia, napriek tomu, že nie sú až tak dobré.

A prečo práve zariadenie na vydávanie náplne do ostrekovačov?
Najskôr som chcel vytvoriť nejaký iný druh fľaše, aby sme sa mohli zbaviť PET fliaš. Veľmi dlho som nad tým uvažoval, v myšlienkach som zachádzal do všelijakých papierových fliaš, ale nič použiteľné mi vtedy nenapadlo. Až raz som sedel na čerpacej stanici a pozeral sa na stojany. A čo v nich bolo? Bandasky.

Nikto sa nezamýšľa nad tým, aká je druhá, po palive najčastejšie používaná tekutina, ktorá sa takmer denne kupuje do áut. Keď sa nad tým človek trošku zamyslí, tak je to práve tekutina do ostrekovačov, tá je to najčastejšie okrem paliva, čo v aute používame. Pretože všetky ostatné kvapaliny, tam zotrvajú zhruba 10.000 – 15.000 kilometrov. Ale tekutinu do ostrekovačov využíva každé jedno auto na celom svete veľakrát takmer každý deň, a to si málokto uvedomuje.

A tak mi napadlo, že dnes je predsa už takmer všetko vo výdajných automatoch. Množstvo vecí sa dá priamo načerpať a získať jednoduchým a fyzicky nenáročným spôsobom. V mysli som si vytvoril automat, ktorý by mohol tieto tekutiny do ostrekovačov do auta bez problémov natankovať a odbremeniť od práce, výroby, ale aj od plastového odpadu.

V čom je toto zariadenie prínosné?
Táto myšlienka vznikla s cieľom vytvoriť niečo prínosné pre užívateľov, ale aj pre životné prostredie. Premietli sme si to v hlave, urobili určité výpočty a prišli sme na to, že len na Slovensku, čo je v podstate maličká krajina, sa môže ušetriť niekoľko miliónov bandasiek ročne. Tým pádom by sme dokázali životné prostredie odbremeniť od drahých recyklačných fondov, prác, aj výroby, ktorá je tiež strašne drahá, a tým pádom by aj cena vody do ostrekovačov bola výhodnejšia. Voči užívateľom by to bolo prístupnejšie aj tým, že by ju mohli mať hneď pri aute a bez problémov si natankovať.

Na akom mechanizme je váš prístroj založený?
Mechanizmus je veľmi jednoduchý. Snažil som sa vytvoriť výdajné zariadenie, ktoré nie je náročné na výrobu, ani na montáž a je prístupné a jednoduché na obsluhu. Toto zariadenie síce ešte nie je na svete, je to len patentovaná myšlienka a momentálne pracujeme na prototype, ale v blízkej budúcnosti ho vyrobíme a chceli by sme ho aj uviesť do praxe.

Čo sa týka spôsobu fungovania, ide o princíp samospádu tekutiny, ktorá musí byť samozrejme manažovaná. Energiu čerpá z batérie, ktorá je dobíjaná slnečnou energiou alebo prípadne aj zo siete. V prípade, že bude napríklad tri týždne zamračené, ako je tu niekedy zvykom, musíme batériu čiastočne nabíjať aj zo siete. Tento automat je unikátny svojho druhu na svete.

V čom sa nápad odlišuje od ostatných dostupných?
Nie je to samozrejme jediný typ výdajného automatu, také už existujú, ale všetky sú závislé buď energeticky alebo od konkrétneho miesta, kde musia byť pevne ukotvené, keďže majú pod zemou zásobník. Fungujú totiž presne naopak ako náš prístroj, keď svoje zásoby prostredníctvom čerpadla čerpajú spod zeme. Náš automat je unikátny v tom, že vďaka systému samotiaže dokáže fungovať kdekoľvek a je tým pádom samostatný.

Čerpadlový systém je totiž náročný na aplikáciu do čerpacích staníc, ktoré už existujú. V súčasnosti sa už totiž nejako rapídne nerozširujú, každá má svoje miesto a nikto nebude riskovať zavretie čerpacej stanice na dva mesiace, aby sa tam mohol dobudovať zariadenie na výdaj tekutiny do ostrekovačov. Radšej si zvolia cestu menšieho odporu – bandasky. Ale má to samozrejme svoje dôsledky, za 20 – 40 rokoch sú skládky plné a my nevieme čo s nimi. Plasty sa hromadia a každému je to „jedno“.

Nemôžeme však zabúdať na to, že aj na Slovensku sa predsa len pracuje na viacerých riešeniach, ako sú napríklad rozložiteľné plasty.
Áno, ale vývoj a výroba rozložiteľných plastov je tak náročná, že realita a skutočné uplatnenie sú ešte ďaleko v budúcnosti.

Čiže sú zatiaľ potrebné aj rýchlejšie, respektíve jednoduchšie riešenia?
Čím viac a čím dlhšie na tom budeme pracovať, tým lepšie. Štatistiky hovoria, že PET fľaše majú v prírode rozložiteľnosť vyše 500 rokov a každým jedným rokom pribúda viac ako 10 miliónov ton plastového odpadu do morí a oceánov. Predstavte si, aké je to množstvo, keď jedna PET fľaša má len cca 42 gramov. V prepočte by to znamenalo, že sa každý rok vyhodí do morí a oceánov viac ako 21 miliárd dvojlitrových plastových fliaš. Čiže pracovať na tom, aby sa vytvorili nejaké nové typy plastov je síce fajn, ale ten problém tu už je a treba ho riešiť teraz.

       
                      Plastový odpad, ilustračná fotografia. Zdroj fotografie: flickr.com, epSos .de

A čo recyklácia?
Recyklácia je finančne veľmi nevýhodná a nikto ju nevidí. Výroba PET fliaš, respektíve plastových fliaš, je síce veľmi lacná a jednoduchá, ale druhá stránka veci je koľko musíme doplácať na recykláciu, čo už ide v podstate z našich daní. Nielenže štát na ňu vynakladá značné financie, ale keď sa plasty zrecyklujú, je to stále len materiál, ktorý treba použiť niekde ďalej vo výrobe. Ale vtedy je už sám o sebe drahý a nie je po ňom taký dopyt, lebo je tri – štyri krát drahší, ako napríklad surový materiál z ropy. Tým pádom sme nútení dotovať ešte aj to, aby sa z toho niečo vyrobilo. A to je celosvetový problém.

Pre aký trh je váš vynález určený?
Toto je celosvetový projekt, nikde takéto zariadenie totiž nie je. Robili sme si taký malý prieskum, a zistili sme, že keď si to vezmete od Ruska cez Čínu, Ameriku, Brazíliu či Mexiko, tak tento automat nikde inde na svete neexistuje. Takže je to projekt, ktorý by som chcel prednostne predstaviť na trhu, ako je Amerika, alebo Čína, kde je strašne znečistené prostredie. Samozrejme v neposlednom rade by sme sa chceli presadiť aj v Európe a na Slovensku.

Je zariadenie určené len pre čerpacie stanice?
Toto zariadenie je širokospektrálne, dá sa využiť kdekoľvek, od supermarketov až po servisy, vrátane čerpacích staníc, odpočívadiel a podobne. Je totiž samostatné, kdekoľvek ho postavíte, tam bude fungovať.

Ako ste ďaleko od toho, aby váš vynález reálne stál na čerpacej stanici?
Je to naozaj stále v štádiu myšlienky a vývoja. Chceme totiž ropným, respektíve čerpacím spoločnostiam predstaviť už hotový, fungujúci automat, pri ktorom by mohli už fyzicky vidieť ako to funguje. Zatiaľ to funguje na papieri, aj vo vývojovom stredisku, ale do sveta sme s tým ešte nevyrukovali. Na to potrebujeme silnejšieho partnera a silnejšie zázemie, kde by sme mohli zariadenie predstaviť, ukázať a samozrejme aj vyrobiť, keďže my nie sme schopní vyrobiť väčšie množstvo takýchto automatov za krátky čas.

Stretli ste sa pri vývoji zariadenia tu na Slovensku už aj s nejakými prekážkami?
Každému sa to páči, každý by to chcel vyrábať, ale potrebujú len veľkú zákazku, malú robiť nechcú. Do nejakého menšieho vývoja v tejto sfére veľmi nikto ísť nechce, lebo tam nikdy nie je isté či vám to vyjde. Keď nie, tak prídete o peniaze. Ale bez toho, aby sme začali pracovať s rozumom, niečo vyvíjať a bez toho aby sme išli do nových projektov, či už malých alebo väčších, sa nepohneme. Tu nás každopádne dávno predbehli Číňania, Dáni, Nóri, Fíni, Švédi, Nemci a podobne.

Spomínali ste, že za sebou máte už viaceré patenty, čo ste ešte vynašli?
Samozrejme, pracujem v oblasti techniky a mám už niekoľko patentov, ktoré sa týkajú zabezpečovacej techniky, napríklad proti krádeži áut, stavebných strojov, či mechanické zabezpečovacie systémy. No a v neposlednom rade sme si dali patentovať aj tento samostatne stojaci vydávací automat. Vo vývoji máme aj ďalšie tri veci, ktoré sa chystáme patentovať, no zatiaľ sú ešte tajné.

Čiže toto bol váš ekologicky orientovaný prístroj?
Áno, i keď to samozrejme súvisí s doterajším zameraním, keďže v tomto prístroji je tiež technika a elektronika, bez ktorej by ten automat jednoducho nefungoval.

V čom vidíte najväčšiu hrozbu plastov?
Najväčšia hrozba plastov začína byť jasne viditeľná v spádových oblastiach, kde sa spájajú všetky naše rieky. Tam nájdete naozaj všetko, od chladničky cez tesnenia do áut až po PET fľaše, ktoré prevládajú, a z ktorých by sa dali postaviť priam mrakodrapy. Myslím si, že je tu seriózna hrozba, že nás plasty v priebehu ďalších 30 – 40 rokov zahltia. 

My to tu síce nevidíme, ani necítime, ale ak si pozrieme nejaký dokument alebo odídeme k nejakej väčšej rieke, kde je napríklad pozáplavová oblasť, zvýšila sa tam hladina a celá tá špina sa niekde zachytila, tak nám bude hneď jasné, že je to katastrofa. To sú tony, ba dokonca, tisícky ton plastového odpadu. Pritom napríklad legislatíva sa tým začala zaoberať až v poslednej dobe, keď to začalo vadiť väčšiemu množstvu ľudí, no tiež poriadne nevedia čo s tým.

Myslíte si, že má automobilový priemysel celkovo reálnu šancu stať sa šetrným voči životnému prostrediu?
Ja si myslím, že určite áno. Ako nám ubúda ropa, a teda aj zdroj pohonných látok, tak nám už trošku horí pod pätami a jednoducho budeme musieť vymýšľať alternatívne motory alebo palivá, na ktorých by sme mohli fyzicky jazdiť. Takže automobilový priemysel má veľkú budúcnosť, aj keď sa samozrejme musí nejako ináč preorganizovať, lebo zatiaľ je to dosť veľký problém. V každom prípade, tekutinu do ostrekovačov budeme potrebovať vždy.