Ktoré technológie nám podľa vás v najbližšej dobe zmenia život?
Odrazím sa od Európskych programov, ktoré nedávno zadefinovali  technológie budúcnosti, ktoré by mali zmeniť svet. Prvý je založený na dvojrozmerných materiáloch - nanovrstvách alebo nanofliačkoch zložených z niekoľkých atomových vrstiev ako napríklad Grafén. Dnes už vieme, že keď sa z materiálov vyrobia takéto ultratenké vrstvy, majú veľmi prekvapivé a užitočné vlastnosti. Okrem rozvoja nanotechnológií to posúva vpred aj senzoriku, biomedicínske aplikácie, ale aj také jednoduché veci, ako napríklad filtre, katalyzátory.

Druhá oblasť je zameraná na realistickú simuláciu ľudského mozgu čo umožní vývoj nových typov počítačov a robotiky, a tiež modelovanie biologických a medicínskych procesov. Ide v podstate o rozvoj smart a IT technológií, ktoré budú určite pokračovať podobným, ak nie rýchlejším tempom ako dnes.

Mnohé technologické novinky nie sú spôsobené tým, že sa každý deň objaví niečo nové, ale vďaka tomu, že dnes je možné skĺbiť rôzne poznatky a nástroje s vyspelým softwarom, čo umožní vyvinúť nové diagnostické metódy tak v oblasti materiálov a nanomateriálov ako aj v biológii a medicíne. Predpokladám, že práve zdravotníctvo bude oblasť, kde sa budú takéto postupy využívať najviac.

Aké technológie sú najzaujímavejšie pre súkromný sektor?
Napríklad  automobilky momentálne vedú masívny výskum v tom, či môžu presedlať na elektromobily.  Na to musia predovšetkým vyvinúť batériu, ktorá je rýchlo nabíjateľná, ľahká a lacná, lebo zatiaľ takú nemáme.

Rovnako veľká pozornosť sa venuje autám bez vodiča, ktoré budú riadené na základe mapovania okolia  a s využitím  senzorov. To robia „všetci“, lebo veria, že tadiaľ pôjde technologický pokrok a záujmy vyspelého sveta. Predpokladám, že  je to asi v súčasnosti najzávažnejšia oblasť výskumu v automobilovom priemysle.

Autá bez vodičov sa testujú už niekoľko rokov, no ich masové využitie je stále v nedohľadne. Čo ich najviac brzdí?
Kľúčovou otázkou je zodpovednosť za haváriu. Ak nabúra váš software nie vy, kto nahradí škodu? Ale je tam aj veľa ďalších aspektov, ktoré treba vyriešiť.

Nepredpokladám že jedného dňa udrie hodina H a všetky autá budú bez vodičov. Spolunažívanie klasických áut s autonómnymi, môže byť celkom náročné. To vytvára obrovský tlak na výpočtovú techniku, keďže všetky signály sa musia spracovať veľmi rýchlo, aby autu zostal nejaký čas na reakciu.

Ktoré faktory vlastne určujú, či sa nejaká technológia stáva sľubnou a dostane sa do popredia alebo nie?
V prvom rade sú to asi ekonomické záujmy. Pri vesmírnom, či armádnom výskume sa pridávajú  aj geopolitické faktory.

Výraznou hnacou silou je aj spoločenský tlak. Napríklad v oblasti výskumu okolo ľudského genómu, ktorého cieľom je upraviť genetickú poruchu, či liečiť choroby s použitím kmeňových buniek. V tejto oblasti je toľko ľudí, ktorých to bytostne zaujíma, lebo sú v ohrození, že vytvárajú tlak. Ten spôsobuje, že  takýto výskum prebieha bez ohľadu na to, že mu niektoré štáty vytvárajú bariéry.

Potom je tu ešte motivácia, ktorá je častejšia vo vede ako v priemyselnom výskume a to je zvedavosť.

Čo bolo podľa vás najpreceňovanejšou technológiou minulého roku, respektíve technologickou bublinou?
Bolo ich viac, ale asi by som to nenazvala bublinou. Niekedy sú jednoducho očakávania ďaleko optimistickejšie, ako skutočná realizácia. Myslím si že vo farmaceutickom výskume sa to stáva často. Takisto sa to stáva pri rôznych energetických programoch a plánoch na udržateľné zdroje energie. Boli očakávania, ako fantasticky rýchlo sa to rozbehne a sú štáty, ktoré do týchto programov investovali dosť veľa, no myslím si, že progres ešte stále zaostáva za očakávaniami.

Ja som materiálová nanotechnologička a keď sa pozriem v tejto oblasti na očakávania v minulosti, tak to neboli nerealizovateľné predstavy. Tá cesta však býva väčšinou oveľa pomalšia ako prvotná vízia pri objave.

Ako si výskumné spoločnosti určujú trendy, ktorým sa budú venovať?
Nie som na to odborník, ale pri každej novej technológii, ktorá má prísť do praxe sa zvažujú náklady a prínosy. Tu majú výhodu väčšie firmy s väčším kapitálom. Môžu totiž počítať s tým, že zisk sa ukáže v priebehu nasledujúcich pár rokov, no potom bude taký veľký, že sa im to oplatí a dostane ich to v technologický pretekoch pred súperov. Myslím, že ten súboj s časom, ktoré vedú firmy sa deje prakticky každý rok.

Otázkou zostáva, či je tento súboj vždy prínosný pre Zem keďže je to založené  predovšetkým na trvalom raste produkcie a spotreby.  Výrobky musia byť lepšie, rýchlejšie, tým pádom spravidla aj náročnejšie na suroviny a energiu. Ťažko si predstavíte, že takýto vývoj bude udržateľný niekoľko storočí, keďže Zem je uzavretý systém a nemá nekonečné zdroje. To sú otázky, ktoré zostávajú otvorené a skôr či neskôr o nich budeme musieť debatovať.

Je teda budúcnosť moderných technológií práve v zodpovednom výskume a hľadaní obnoviteľných zdrojov?
Moderné technológie by mali byť, a často aj sú, čistejšie, ekologickejšie a chytrejšie. Navyše by nemali využívať materiály, ktoré sú jedovaté alebo zamorujú prírodu. Budúcnosť by mala byť orientovaná týmto smerom.

To bohužiaľ neznamená, že je to lacnejšie. Technológie, ktoré sú pre nás alebo životné prostredie priaznivejšie, sú spravidla nákladnejšie alebo je aspoň nákladná  ich implementácia. Práve preto sa zavádzajú len vo vyspelých krajinách a okolo 60% sveta takto vôbec nemôže uvažovať, lebo na to nemá peniaze.

Ktorá technológia podľa vás ovládne konkrétne rok 2016?
To si netrúfnem presne predpovedať, ale vo všeobecnosti to bude asi nejaká nanotechnológia a jedným z nanoprogramov budú možno batérie nielen pre spomínané elektromobily ale všeobecne pre efektívne uskladňovanie energie.

Takisto to bude určite nejaký súbor IT technológií, lebo ten sa rozvíja najrýchlejšie a má aj rýchleho adresáta. Vnímame to už ako samozrejmosť. Z môjho pohľadu sú to tieto dva príklady, ale biológovia a lekári by určite povedali niečo iné.