V súčasnosti najväčšie známe ložisko zlata na Slovensku objavili geológovia v roku 2006 v lokalite Biely vrch pri Detve.

Ložisko obsahuje okolo 30 miliónov ton zlatej rudy. Keďže priemerný obsah zlata je len necelý gram na tonu rudy, obsah zlata sa odhaduje na viac ako 20 ton zlata. Napriek tomu je to ohromné množstvo.

V dnes jedinej činnej bani v Hodruši sa od roku 1992 vyťažilo asi päť ton zlata. Geológovia vedia o ďalších asi 200 ložiskách a výskytoch zlata na Slovensku.

Existujú dva základné spôsoby ťažby zlatej rudy - podzemnou ťažbou v klasickej podzemnej bani alebo povrchovou ťažbou vo veľkokapacitnom lome.

Keďže ložisko vystupuje na povrch, počíta sa s ťažbou povrchovým lomom, ktorá je navyše aj ekonomicky výhodnejšia.  

Úprava rudy je možná podľa spoločnosti EMED Slovakia, ktorá bude ťažbu realizovať, iba technológiou kyanidového lúhovania. Touto technológiou sa získava viac ako 90 % celosvetovej produkcie zlata vo viac ako 400 banských prevádzkach. Výťažnosť zlata z rudy sa použitím tejto technológie pohybuje okolo 80 %.  

Na základe predbežnej technicko-ekonomickej štúdie sa predpokladá životnosť bane približne desať rokov, s ročnou ťažbou približne tri milióny ton rudy, z ktorej by sa mohlo získať okolo 60 000 uncí zlata ročne.

Štát by mohol z ťažby získať vo forme daní a odvodov asi 170 miliónov eur. Proti ťažbe zlata sú však negatívne naladení obyvatelia regiónu, ktorí sa obávajú pri kyanidovej metóde ťažby nepriaznivých dopadov na životné prostredie.

Zriedkavý typ mineralizácie

Ložisko je typickým zlato-porfýrovým systémom. „Označujú sa ako porfýrové, lebo priestorovo asociujú s tzv. porfýrovými intrúziami, čo sú rozsiahle porcie vykryštalizovanej magmy, ktorá pri prieniku k povrchu utuhla v hĺbkach od 500 metrov do niekoľkých kilometrov,“ vysvetľuje docent Peter Koděra z Katedry ložiskovej geológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.

„Porfýrové ložiská sú vo svete hlavným zdrojom medi a molybdénu, a jedným z hlavných zdrojov zlata, striebra a cínu. Na Bielom vrchu sa vyskytuje taký typ porfýrovej mineralizácie, kde sa v ekonomicky zaujímavom množstve vyskytuje len zlato,“ dodáva.

Tento typ mineralizácie je po podľa Koděru vo svete skôr zriedkavý a málo preskúmaný. Na Slovensku a ani v okolitých krajinách až do objavu tohto ložiska známy nebol.

Ložisko je preto veľmi unikátne a naďalej láka aj vedcov. Koděra je zodpovedným riešiteľom aplikovaného projektu Agentúry na podporu výskumu a vývoja, ktorého odoberateľom výsledkov je práve firma EMED Slovakia.  

Vedci chcú modelovať

Cieľom vedcov je vytvoriť modely rôznych aspektov tohto ložiska. Napríklad genetický model by mal objasniť vznik ložiska. „Zmyslom modelu je v budúcnosti umožniť racionálne vyhľadávanie tohto typu ložísk na Slovensku, ale aj inde vo svete,“ hovorí Koděra.

Ďalej geochemické modely ložiska budú modelovať distribúciu rôznych chemických prvkov a minerálov v priestore ložiska. Vedci sa usilujú tiež namodelovať distribúciu surovín, ktoré by mohli byť využívané pri ťažbe ložiska ako sekundárna surovina, či distribúciu takého typu hornín, ktorý by mohol pri ťažbe predstavovať environmentálny problém.

„Vytvorenie týchto modelov by malo pomôcť v budúcnosti umožniť racionálnu a environmentálne únosnú ťažbu ložiska,“ myslí si šéf vedeckého tímu, ktorý sa v súčasnom štádiu projektu snaží o pilotné modely.

Projekt končí až v októbri 2014, ale vedci už teraz finišujú na niektorých publikáciách. Tesne pred dokončením je napríklad článok, ktorý ide do prestížneho časopisu Geology.