Pokiaľ sa táto technológia osvedčí, mohla by byť v budúcnosti využitá pri výskume vesmíru či v jadrových elektrárňach, uviedla univerzita v tlačovej správe.

Sonda vypustená z letiska v Spišskej Novej Vsi, niesla vo svojom obale do stratosféry aj nádobky obsahujúce živé kultúry baktérií. „Baktérie sú schopné prežiť i vo veľmi extrémnych podmienkach. Do experimentu sme vybrali kolónie baktérií, ktoré sa vyskytujú na ľudskom tele, alebo sa s nimi pravidelne stretávame," uviedol vedúci vedeckého týmu René Kizek.

Pri lete do stratosféry dosahovala podľa neho teplota mínus 63 stupňa Celzia a tlak 14 hPa, čo sú hodnoty, ktoré sa blížia k vákuu. "V nasledujúcich týždňoch budeme skúmať, do akej miery baktérie prežili, alebo boli poškodené," dodal.

Výsledky experimentov boli pri pokuse prvýkrát prenášané on-line. Vedci tak mohli sledovať presnú trajektóriu letu, údaje o dosiahnutej nadmorskej výške, aj prvé výsledky testov. Podľa Kizeka splnil let očakávania.

Experiment dokázal, že biosenzory sú schopné merať aj v tak extrémnom prostredí, ako je vesmír. "Biosenzory chceme ďalej testovať počas ďalších rokov. Pokiaľ testy potvrdia dnešné výsledky, chceme túto technológiu ponúknuť na ďalšie využitie, nielen pri výskume vesmíru, ale i na Zemi," povedal Kizek.

Biosenzory by podľa neho mohli mať značný prínos napríklad pri zisťovaní dopadu žiarenia na posádky lietadiel, v rádiologických oddeleniach či v atómových elektrárňach.

Let sondy vážiacej 4,2 kilogramu trval skoro tri hodiny. Sonda dosiahla výšku skoro 35 kilometrov a dopadla pri slovenskej obci Giraltovce, ktorá leží 100 kilometrov od miesta štartu vzdušnou čiarou.

Sondu vyniesol do stratosféry balón vyrobený zo špeciálneho latexu. „Materiál musí vydržať náročné podmienky stratosféry. Pri štarte má priemer dva metre, v stratosfére sa však jeho priemer zväčší až na dvanásť metrov," uviedol Libor Lenža, riaditeľ Hvězdárne Valašské Meziříčí, ktorý na projekte spolupracoval.

ČTK