Rosetta dorazila ku kométe 67P po desaťročnom putovaní 6. augusta, a odvtedy študuje predovšetkým jej unikajúce plyny. Okrem nich analyzuje aj jej vnútorné zloženie. Ďalšia etapa výskumu sa začne 12. novembra, kedy zo sondy vystúpi špeciálny modul Philae, ktorý pristane na vesmírnom telese. ESA informovala, že miesto pristátia už dostalo meno Agilkia, ktoré bolo vybraté vo verejnej súťaži.

Meno miesta, ktoré bolo doposiaľ označované písmenom J, sa podobne ako Rosetta a Philae vzťahuje k Egyptu. Ide o ostrov na Níle, na ktorý bol z neďalekého ostrova Philae presťahovaný komplex starovekých egyptských stavieb, vrátane chrámu zasväteného bohyni Eset. Presun bol nutný kvôli zaplaveniu Philae Nílom po vybudovaní Asuánskej priehrady.

Za zápach kométy po pokazených vajciach môže podľa vedcov sírovodík, kým zápach konskej močoviny pochádza z čpavku. K týmto výrazným „smradom‟ sa pridáva závan horkých mandlí kyanovodíku, octový pach oxidu siričitého a sladký pach sírouhlíku.

„Ak by ste si mohli k tejto kométe privoňať, pravdepodobne by ste si želali, aby ste to neurobili," napísala Európska vesmírna agentúra na svojom blogu venovanom Rosette.

Vedci uviedli, že hustota týchto páchnucich plynov je malá. Zahmlený obal kométy tvoria prevažne voda a oxid uhličitý zmiešaný s oxidom uhoľnatým. Každopádne je podľa vedcov bohatá chemická zmes kométy prekvapivá, pretože v čase merania bolo ešte teleso od Slnka vzdialené 400 miliónov kilometrov.

Experti z ESA očakávajú, že chemické zloženie sa zmení, keď sa 67P viac priblíži k Slnku. Štúdium týchto zmien by malo pomôcť odhaliť zloženie kométy.

Kométy sú pozostatkom formovania našej slnečnej sústavy spred 4,6 miliardy rokov. Objasnenie zloženia kométy Čurjumov-Gerasimenko by tak astronómom mohlo pomôcť pri poznávaní podmienok, ktoré boli príznačné pre toto obdobie. Tieto poznatky by rovnako mohli prispieť k vyriešeniu záhady, ako sa na Zem dostala voda – či na nej bola už od začiatku formovania planéty, alebo ju sem dopravili kométy, ktoré sa zrazili so Zemou.

ČTK