Loď Sojuz pristála na Medzinárodnej vesmírnej stanici bez problémov

Ruská kozmická loď Sojuz TMA-15M dnes skoro ráno SEČ pristála s trojčlennou posádkou bez akýchkoľvek problémov na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane odštartovala o šesť hodín skôr v nedeľu.

Loď Sojuz pristála na Medzinárodnej vesmírnej stanici bez problémov

Samantha Cristoforetti, zdroj: flickr.com

Osadenstvo orbitálneho komplexu tak na obvyklú šesticu doplnili Američan Terry Virts z americkej vesmírnej agentúry NASA, Rus Anton Škaplerov z Roskosmosu a Talianka Samantha Cristoforettiová z Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Cristoforettiová je vôbec prvou Taliankou, ktorá sa dostala do vesmíru.

Nová posádka bude na ISS pracovať až do polovice mája budúceho roku. Ich partnermi sú teraz  americký astronaut Barry Wilmore a ruskí kozmonauti Alexandr Samokuťajev a Jelena Serovová, ktorí sa majú na vrátiť na Zem začiatkom marca.

V šestnásťročnej histórii ISS je to iba druhýkrát, čo sú na palube stanice dve ženy zároveň. Prvýkrát sa  tak stalo v roku 2010, keď boli na orbitálnom komplexe dve Američanky Tracy Caldwellová-Dysonová a Shannon Walkerová.

Nová posádka dopravila na ISS okrem iného aj 15 tridsaťgramových konzerv kaviáru, ktorý si vraj kozmonauti priali na oslavu Nového roku. Talianska astronautka vzala so sebou do vesmíru  špeciálne upravený kávovar, ktorý dostal meno ISSpresso. Okrem jabĺk a rajčín si teda kozmonautka pribalila aj kávu.

Samantha Cristoforettiová je po trinástich rokoch druhou zástupkyňou ESA na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Prvou bola v roku 2001 francúzska lekárka a astronautka Claudie Haigneréová, ktorá vtedy strávila na ISS týždeň.

Traja noví obyvatelia komplexu majú podľa NASA na obežnej dráhe vykonať niekoľko stoviek vedeckých výskumov a technologických experimentov. Skúmať budú napríklad možné genetické zmeny u škrkaviek spôsobené stavom beztiaže, aerosól v zemskej atmosfére, alebo chladiace tekuté kovy.

Medzinárodná vesmírna stanica, ktorej hodnota je 100 miliárd dolárov, sa „zrodila“ v novembri 1998 vynesením ruského modulu Zarja na obežnú dráhu. Jej životnosť bola zatiaľ predĺžená do roku 2024. Do vesmírneho projektu sú zapojené USA, Rusko, Európska vesmírna agentúra (ESA), Japonsko, Kanada a Brazília. Väčšinu dielov komplexu vlastní USA a Rusko.

ČTK

Neulogy, a.s. využíva spravodajstvo ČTK, ktorého obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie či ďalšie sprístupňovanie tohto obsahu či jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom, je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK vyslovene zakázané.

Copyright (2013) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené. Materiály agentúry AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované, alebo redistribuované.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia