Polárnu žiaru sme videli, lebo magnetické pole Zeme bolo nervózne

— Zuzana Vitková

Kto sa včera pozeral na oblohu, mohol zachytiť jav, kvôli ktorému mnohí cestovatelia putujú na ďaleký sever, či extrémny juh Zeme. Za viditeľnosť magickej polárnej žiary aj na našom území môže geomagmeticka búrka.

Polárnu žiaru sme videli, lebo magnetické pole Zeme bolo nervózne

Fotograf Simon Trnka zachytil včera takúto scenériu vo Vrátnej doline. Viac jeho fotografií nájdete na Facebooku v skupine Simon Trnka PhotoAdventures.

Búrku spôsobili dve stredne silné erupcie plazmy na Slnku. Vedci ich zaznamenali ešte v nedeľu a očakávali, že na Zem dorazí s nimi súvisiace elektromagnetické žiarenie. Oproti odhadom k nám však žiarenie prišlo o 15 hodín skôr a jeho intenzita bola oveľa silnejšia.

„Geomagnetická búrka, je iný názov pre poruchu magnetického poľa Zeme. Inými slovami magnetické pole Zeme bolo akési nepokojné, dalo by sa povedať,  že nervózne,“ vysvetľuje Július Koza z Astronomického ústavu SAV. „Z jeho trasenia vyplynulo, že niektoré javy, ktoré sú bežne viditeľné iba okolo polárnej oblasti, je vidieť aj v nižších zemepisných šírkach, čiže napríklad u nás,“ dodáva astronóm.

Predpovedať polárnu žiaru je náročné

Solárna búrka dosiahla štvrtý stupeň na päťbodovej škále geomagnetických následkov, pričom vedci očakávali iba prvý stupeň. Šlo o najväčšie elektromagnetické žiarenie, akému Zem čelila od jesene 2013.

Búrka už slabne a vedci nepredpokladajú, že by sme mohli vidieť polárnu žiaru aj v noci na zajtra. „Z toho čo som zatiaľ videl, sa nikto neodvážil predpovedať, čo bude nasledujúcu noc,“ hovorí Július Koza. „Predpovedať takýto jav je dosť náročné a nie som si istý, či to niekto dokáže,“ vysvetľuje vedec.

Podľa Júliusa Kozu je viditeľnosť polárnej žiary na našom území veľká vzácnosť. „Naposledy to bolo možné 21.januára 2005, no podmienky na jej sledovanie vtedy neboli úplne ideálne. Ešte predtým 20.novembra 2003 však boli podmienky vynikajúce a bolo to naozaj veľkolepé divadlo, ktoré som mal tú česť vidieť,“ opisuje astronóm.

 PolarnaZiara P Bendik

Polárna žiara v roku 2003 a 2005 nad Vysokými Tatrami, ako ju z Popradu zachytil Pavol Bendík. Kliknutím fotografiu zväčšíte.

 

Zaujímavou zhodou okolností  je, že polárna žiara bola viditeľná aj v deň, ktorý sa zapísal do slovenskej histórie 17. novembra 1989. Astronómovia z Univerzitného observatória v Modre ju vtedy napriek prevažne zamračenému počasiu zachytili na fotografiách.

Ani dobré holuby sa počas magnetickej búrky nevracajú

Magnetická  búrka môže okrem nádherných prírodných úkazov spôsobiť aj komplikácie. Nečakane veľký prúd energetických častíc môže spôsobiť dočasné výpadky energetických rozvodných sietí a problémy s presným určením polohy môže mať aj satelitný navigačný systém.

V roku 1958 bol napríklad poškodený podmorský komunikačný kábel v Atlantiku, v roku 1972 telekomunikačné káble na severozápade USA a v roku 1989 transformátory elektrárne v Quebecku, čo vyvolalo deväťhodinový výpadok elektriny v USA aj v Kanade.

Magnetické búrky podľa niektorých štúdií pôsobia aj na rastliny a živočíchy. Problém „trafiť domov“ môžu mať najmä magnetosenzitívne zvieratá ako holuby, delfíny, či veľryby.

PolarnaZiaramarec astronomicky ustavSAV

Polárna žiara nad severným horizontom krátko po polnoci zo 17. na 18.3. 2015. V ľavej časti snímky je vidno masív Vysokých Tatier. Pod nimi žiaria svetlá Tatranskej Lomnice a rad bodových svetiel vpravo je Cesta slobody do Tatranskej Kotliny. Fotografiu zaznamenala automatická celooblohová bolidová kamera Oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. Kliknutím fotografiu zväčšíte.

Ďalšie fotografie polárnej žiary od Simona Trnku nájdete tu.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia