Keď sa Zem, Mesiac a Slnko zoradia približne na jednu priamku, vzniká krátky a unikátny jav. Zo Zeme sa zdá, že Mesiac prekrýva Slnko. Zo Slovenska uvidíme piatkové zatmenie ako čiastočné, prekrytá bude vrchná polovica Slnka. S trochou fantázie bude pripomínať úsmev. Toto zatmenie Slnka bude špecifické aj tým, že sa odohrá v deň jarnej rovnodennosti, keď sa krátko pred polnocou začína kalendárna a astronomická jar.

„V čase najväčšieho zatmenia o 10.50 h budú zakryté Mesiacom približne dve tretiny priemeru slnečného disku, čo zodpovedá 60 percentám jeho plochy,“ hovorí Július Koza z Astronomického ústavu SAV. Moment najväčšej fázy zatmenia sa bude medzi Košicami a Bratislavou líšiť približne o šesť minút.

Naposledy sme si takýto úkaz mohli zo Slovenska pozrieť v januári 2011, keď bolo zakrytých približne 78 percent Slnka. Úplné zatmenie Slnka bolo pre nás veľmi blízko v roku 1999, keď za ním stačilo vycestovať do Maďarska. Tentoraz to máme ďalej. Najbližšou pevninou, odkiaľ sa bude dať úplné zatmenie pozorovať, sú Faerské ostrovy.

Najlepšie to bude v pásme totality

Nie každý bude mať možnosť vidieť, ako Mesiac konkuruje Slnku. Úplné zatmenie bude možné sledovať len v takzvanom pásme totality. Ide o miesta, na ktoré dopadne tieň Mesiaca a kde bude Slnko zakryté celé.

Mesačný tieň bude prechádzať severným Atlantikom južne od Islandu, cez Faerské ostrovy, Špicbergy, Severný ľadový oceán, Arktídu a skončí na Severnom póle.

Čiastočné zatmenie bude mať možnosť sledovať celá Európa, Severná Afrika, Blízky východ, Malá a Stredná Ázia, Rusko a Grónsko. Čím bližšie sú krajiny k pásme totality, tým menej Slnka uvidia. Napríklad v Česku bude zahalené približne na 70 percent.

V týchto oblastiach bude dnes možné sledovať úplné zatmenie Slnka, zdroj: NASA

Hnevajú sa bohovia?

Prečo vlastne raz za čas malý Mesiac obiehajúci okolo Zeme zatieni veľké Slnko, okolo ktorého sa točí aj samotná Zem?

„Vznik úplných zatmení je dôsledkom šťastnej zhody kozmických okolností,“ hovorí Július Koza, „Mesiac je toľkokrát menší ako Slnko, koľkokrát je bližšie k Zemi než Slnko. Majú preto približne rovnaký uhlový priemer a zo Zeme vyzerajú napohľad rovnako veľké,“ vysvetľuje vedec jav, ktorý desil ľudí od nepamäti.

Aj keď sa zatmenie Slnka zdá byť niečím exotickým, čo človek zažije párkrát za život, v dlhodobom priemere k nemu dochádza dvakrát ročne. „Vzácna“ je oblasť, v ktorej sa dá sledovať úplné zatmenie, keďže tieň Mesiaca má na povrchu Zeme priemer len niekoľko sto kilometrov. Čiastočné zatmenie sa už dá sledovať z plochy niekoľkotisíc kilometrov, no aj tak nám zostáva veľa „premárnených príležitostí“. Napríklad najbližšie úplné zatmenie Slnka 8. marca 2016, ktoré bude najlepšie viditeľné z indonézskeho ostrova Sumatra, neuvidíme v Európe vôbec.

Ak teda piatkové divadlo nestihnete, budete si musieť počkať ďalších sedem a pol roka, kým sa 25. októbra 2022 na našom území opäť výraznejšieho „zatmie“. Zakrytých bude len 31 percent slnečnej plochy. Najbližšie úplné zatmenie Slnka na Slovensku si s veľkou pravdepodobnosťou nepozrie nikto z nás. Bude 7. októbra 2135 a potrvá 3 minúty a 18 sekúnd.

autor infografiky: Frédérique Hazéová

Vedci nastavia ďalekohľady

Vedci môžu počas úplného zatmenia Slnka študovať najvyššiu vrstvu slnečnej atmosféry, slnečnú korónu. Zo Slovenska vyrazili do pásma totality dve vedecké výpravy. S cieľom získať snímky slnečnej koróny odcestoval na Špicbergy pracovník Astronomického ústavu SAV Vojtech Rušin.

Ďalšia skupina pod vedením Stanislava Kanianskeho z Hvezdárne v Banskej Bystrici bude pozorovať zatmenie z Faerských ostrovov, kde chce z neho robiť online prenos. Odkazy na online premietania a ďalšie materiály nájdete na stránke Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Čiastočné zatmenie Slnka už podľa Júliusa Kozu nemá väčší vedecký význam. „Je možné využiť ho iba na kalibráciu veľkých slnečných ďalekohľadov alebo kozmických slnečných observatórií,“ hovorí.

Zatmenie si nemusíte všimnúť

Ak chcete v piatkové dopoludnie zatmenie, nespoliehajte sa, že vám ho spoza okna pripomenie dramatická scenéria.

„Ani počas najväčšieho zákrytu Slnka Mesiacom o 10.50 h nebude možné postrehnúť na osvetlení prostredia či krajiny, že zatmenie vôbec prebieha,“ vysvetľuje Július Koza a zároveň dodáva, že ani v momente, keď je zakrytých 98 percent slnečného disku, osvetlenie krajiny nenapovedá tomu, že sa niečo deje.

Ďalšou nástrahou je bezpečnosť. Pri každom zatmení Slnka odborníci intenzívne varujú pred jeho sledovaním bez primeranej ochrany zraku. Nebezpečenstvo však nie je spôsobené zatmením ako takým, človek môže prísť o zrak pri každom nechránenom sledovaní Slnka.

„Pohľad do Slnka môže byť rovnako nebezpečný počas čiastočného zatmenia ako mimo neho. Aj malá časť nezakrytého slnečného disku má dostatočnú intenzitu na to, aby za nepriaznivých okolností mohla poškodiť zrak,“ varuje Július Koza.

Bezpečné sledovanie Slnka

Najčastejšou chybu podľa astronóma je, keď si ľudia myslia, že na sledovanie Slnka im postačia slnečné okuliare. Takéto okuliare totiž znižujú intenzitu svetla, ktoré je rozptýlené atmosférou alebo priestorom a má neporovnateľne menšiu silu ako priame slnečné svetlo.

Adekvátnou ochranou sú však fóliové okuliare, ktoré majú priezory zo špeciálnej tmavej plastovej fólie alebo lesklej pokovovanej fólie. K dispozícii ich majú hvezdárne, ale aj niektoré špecializované obchody.

Okuliare na sledovanie zatmenia Slnka. Neriskujte to dnes s tými slnečnými, či s fóliou z diskety. zdroj:wikipedia

Ak ste nezohnali okuliare, bezpečnou pomôckou na pozorovanie Slnka môže byť aj ochranná zváracia maska. Na veľmi krátke pozorovanie stačí skočiť do kvetinárstva. „Kytice sú balené do striebristého celofánu vytvoreného napareným hliníkom. Jedna, prípadne dve vrstvy takéhoto celofánu môžu poslúžiť na krátke pozorovanie Slnka voľným zrakom,“ radí Július Koza, no odporúča najmä návštevu hvezdární či iných organizovaných projekcií zatmenia pod dohľadom odborníkov.