Hubblov teleskop vyniesli na obežnú dráhu Zeme 24. apríla 1990. Už 25 rokov pre nás fotí bez svetelného znečistenia či atmosférického zrnenia a prináša zábery hlbokého vesmíru.

Okolo Zeme obieha 23-krát rýchlejšie, ako je rýchlosť zvuku. „Teleskop bol pri vypustení zo Zeme urýchlený na orbitálnu rýchlosť a „drží“ sa na nej len vďaka vlastnej zotrvačnosti. Momentálne obieha Zem po kruhovej obežnej dráhe s výškou 552 km. To je len o trošku bližšie než z Bratislavy do Berlína,“ hovorí Michal Vojsovič zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA).

Ťažké začiatky

Z vesmírnych ďalekohľadov patrí ten Hubblov k najviac populárnym. V roku 2010 bol „hlavným hrdinom“ v 3D dokumente s rovnomenným názvom. Jeho takmer impresionistické fotografie vesmíru tlačia dizajnéri na šaty či kabelky.

V čase vyslania na obežnú dráhu mu však verejná mienka nebola príliš naklonená. Výstavbu teleskopu sprevádzali rôzne problémy – komplikované financovanie, štvorročný odklad kvôli havárii raketoplánu Challenger či predraženie nákladov výstavby z pôvodne odhadovaných 400 miliónov dolárov na viac než 2,5 miliardy dolárov.

Problémy pokračovali aj po vypustení na obežnú dráhu. Teleskop síce robil ostrejšie fotky ako akékoľvek zariadenie pred ním, no v porovnaní s očakávaniami boli aj tie najkvalitnejšie zábery sklamaním.

Príčinou bolo zle vybrúsené zrkadlo ďalekohľadu. NASA sa tak okrem kritiky daňových poplatníkov a verejných činiteľov stala aj terčom výsmechu.

Rok po vyslaní sa teleskop objavil vo filme Bláznivá strela 2 1/2: Vôňa strachu – jeho obraz visel na stene depresívneho baru spolu s ďalšími predraženými neúspechmi, akým bol Titanic či jeden z najväčších lietajúcich strojov všetkých čias, vzducholoď Hindenburg, ktorá zhorela pri pristávaní.

Nepresnú optiku aj reputáciu Hubblovho teleskopu napravila prvá servisná misia, ktorá ho navštívila.

Snímky z teleskopu pred a po oprave zrkadla, zdroj:NASA

Nejde len o fotky

Hubblov teleskop poznajú laici hlavne vďaka fascinujúcim fotografiám vesmíru. Prispel však aj k mnohým významným objavom.

„Čo sa týka našej slnečnej sústavy, najvýznamnejším výsledkom bolo pozorovanie zrážky kométy Shoemaker-Levy 9 s planétou Jupiter v roku 1994. Prístroj vtedy pozoroval rozpad kométy a dopad približne dvadsiatich úlomkov na planétu,“ hovorí vedúci Stelárneho oddelenia Astronomického ústavu SAV Drahomír Chochol. S dátami z Hubblovho teleskopu v minulosti pracoval.

Myslí si, že najzásadnejším prínosom pre poznanie ďalekého vesmíru bola snímka extrémne hlbokého poľa v súhvezdí Pec (Fornax). V roku 2012 ju Hubblov teleskop exponoval až 23 dní. Svetlo z niektorých galaxií zachytených na snímke k nám „vyštartovalo“ už pred 13,4 miliardy rokov (400 miliónov rokov po Veľkom tresku), teda v období raného vesmíru.

Ako ďaleko sme v poznaní vesmíru? zdroj infografiky: NASA

Dáta sú pre každého, teleskop nie

Dostať sa k Hubblovmu teleskopu nie je jednoduché. „Čas na priame pozorovanie objektov Hubblovým teleskopom je prideľovaný raz ročne na základe výberu z návrhov doporučených posudzovateľmi,“ vysvetľuje astronóm Drahomír Chochol.

Získané dáta má na rok k dispozícii iba tvorca návrhu. Až potom sú voľne prístupné pre všetkých. Počas aktívneho pozorovania prenesie teleskop na Zem približne 120 GB dát týždenne

James nahradí Hubbla

Hubblov teleskop je jediný zo štvorice veľkých ďalekohľadov NASA, ktorého sa ľudská ruka dotkla aj vo vesmíre. Zatiaľ posledná, v poradí piata servisná misia navštívila teleskop v roku 2009. Po nej je osud zariadenia neistý.

Hubblov teleskop, zdroj: NASA

„O tom, že teleskop bude „ponechaný vlastnému osudu“ sa začalo hovoriť po nehode raketoplánu Columbia v roku 2003 a následnom pozastavení letov týchto strojov,“ hovorí Michal Vojsovič zo SOSA. Vznikli totiž obavy, či nie sú servisné práce pre astronautov príliš riskantné. Pre veľký vedecký význam prístroja sa však podarilo zrealizovať aj servisnú misiu v roku 2009.

Veľkým problémom je tiež obežná dráha teleskopu. Tá totiž neustále klesá. „Pokiaľ nedôjde k zvýšeniu jeho obežnej dráhy, vstúpi teleskop do atmosféry Zeme do roku 2032 a v nej následne zhorí,“ vysvetľuje Vojsovič. Zároveň však dodáva, že NASA už buduje nový a väčší „James Webb Space Telescope“, ktorý sa má na obežnú dráhu dostať v roku 2018.

autorka infografiky: Frédérique Hazéová