Ako sa zrodil nápad sledovať zatmenie Slnka priamo na Faerských ostrovoch?

Peter Kráčalík: Pre astronómov je zatmenie vždy dôležitou udalosťou. Niektoré pozorovania sa totiž dajú robiť iba počas neho...

Aké napríklad?

Peter Kráčalík: Sledovanie bielej koróny. Tá je súhrnom všetkých zložiek slnečnej koróny a pomerne jednoducho sa pozoruje.  Jej svetlo je v blízkosti povrchu Slnka asi milión krát slabšie, ako svetlofotosféry, ktorá sa nachádza pod ňou. A tiež bleskové spektrum, teda spektrum chromosféry.

Pre astronómov je cestovanie za zatmeniami  aj vecou prestíže. Pre nás bola expedícia dôležitá hlavne preto, aby sme sa odborne posunuli na vyššiu úroveň a spracovávali vlastné dáta.

Ako dlho trvali prípravy na expedíciu?

Júlia Horilová: Asi rok, nakoľko bolo treba v dostatočnom predstihu vybaviť ubytovanie, letenky a hlavne sa pripraviť na experimenty.

Peter Kráčalík: Toto zatmenie Slnka bolo špecifické aj tým, že cez pevninu prechádzalo iba na dvoch miestach. Na Faerských ostrovoch a na Špicbergoch. Keďže obe miesta sú ostrovmi, mali sme veľký problém s ubytovaním. V rovnakom termíne tam totiž cestovali astronómovia z celého sveta.

Prečo  ste si vybrali Faerské ostrovy a nie Špicbergy?

Hana Kapolková: Hlavne pre klimatické podmienky. Na Špicbergoch v marci klesá teplota aj na mínus dvadsať stupňov a naša technika by to nemusela prežiť.  Ďalším dôvodom boli kapacitné možnosti, ktoré majú Faerské ostrovy lepšie.

Aké experimenty ste mali naplánované na čas počas zatmenia? Michaela Brchnelová: Jedným z najdôležitejších experimentov

Michaela Brchnelová: Jedným z najdôležitejších experimentov bolo pozorovanie spektra chromosféry – jednej z vrstiev atmosféry Slnka. Toto spektrum sa dá pozorovať iba veľmi krátky čas počas začiatku a konca zatmenia.

Okrem toho sme plánovali nafotografovať celú viditeľnú korónu Slnka (plazmová slnečná atmosféra siahajúca milióny kilometrov do vesmíru, poznámka redaktora) vo viacerých farebných filtroch, ktoré by nám vedeli prezradiť niečo viac o mechanizmoch, ktoré v nej prebiehajú.

Ako sa dá chromosféra zaznamenať?

Michaela Brchnelová: Mali sme niekoľkosekundové okná počas začiatku a konca zatmenia, kedy sa dala priamo odfotografovať spolu s jej spektrom (svetelný pás, poznámka redaktora). Všetko, čo na to treba, je kvalitnejší fotoaparát a spektrálna mriežka pre zisk spektra.

Načo, okrem pekných fotiek, to potrebujeme vedieť?

Michaela Brchnelová: Je hanba, že aj napriek tomu, že Slnko je zdroj nášho života a neustále ho pozorujeme, stále nechápeme ako presne „funguje”. Napríklad práve táto koróna sa od istej výšky začína veľmi rapídne otepľovať a my vôbec nedokážeme vysvetliť prečo. Dúfame, že práve takéto merania nám v chápaní Slnka v budúcnosti pomôžu.

Ako zatmenie prebiehalo?

Peter Kráčalík: Veľká výhoda bola, že sme prišli na miesto pozorovania asi dve hodiny pred samotným zatmením, čiže bolo dosť času pripraviť si techniku. Potom sme už len čakali či sa nevyjasní, čo sa bohužiaľ nestalo.

Aj keď nám pozorovanie nevyšlo, z vedeckého pohľadu to nebolo zbytočné, lebo sme si všetky experimenty podrobne pripravili. Ak sa nám podarí dostať na ďalšie zatmenie, tak budeme presne vedieť, čo máme robiť, ako nastaviť techniku a podobne.

V rámci osobného zážitku môžem povedať, že na tých pár sekúnd úplného zatmenia, keď nastane tma ako o pol noci, sa nedá pripraviť. To je niečo úplne úžasné.

Počasie niekoľko hodín pred zatmením na mieste pozorovania, foto: archív Petra Kráčalíka

Priniesli ste si nejaké dáta, napriek tomu, že nie všetky experimenty vyšli?

Hana Kapolková: Priniesli sme si pár fotiek z čiastočnej fázy zatmenia, ktoré však nemajú veľkú vedeckú hodnotu, ak nerátame skúsenosti. Astronómia je v tomto riziková, rok sa pripravujete a nakoniec aj tak všetko závisí od počasia... A to sa väčšinou pokazí práve počas dôležitého pozorovania. 

Aké vedecké experimenty by ste robili ak by bolo ďalšie zatmenie povedzme zajtra?

Hana Kapolková: Pravdepodobne by sme zopakovali tie, ktoré už máme prichystané. Dodatočne mi napadlo, že sme neriešili napríklad zmenu meteorologických prvkov pri zatmení. Keďže pracujem s atmosférou, tak by som to chcela nabudúce skúsiť.
Takisto by som chcela zaznamenať reakciu rastlín a živočíchov na zatmenie. To sa na Faerských ostrovoch veľmi nedalo, pretože tam je minimálna vegetácia. Nasledujúce zatmenie je však na indonézskom ostrove Sumatra. Ak sa nám tam podarí dostať, v dažďovom pralese by to mohlo byť zaujímavé.

Aké by boli pre astronóma úplne ideálne podmienky zatmenia?

Hana Kapolková: Zatmenie by v prvom rade mohlo byť okolo obeda, keď je Slnko najvyššie. Do toho  príjemných 20-25 stupňov, bezoblačno, minimálna vlhkosť vzduchu a bezvetrie.

Peter Kráčalík: A dĺžka zatmenia 4,5 až 7 minút.  Lebo pri experimentoch je dôležité ako dlho zatmenie trvá. Aj naše experimenty sme museli nacvičiť  tak, aby sme za dve minúty stihli všetko, čo sme chceli.

Júlia Horilová: Nacvičovali sme si kvôli tomu úplne všetko. Kto, čo, kedy povie, prichystá a podobne. Počas dvoch minút nemáte čas na chaos.

Hana Kapolková: Navyše sa niektoré javy dajú zachytiť iba v určitú dobu zatmenia. Napríklad to bleskové spektrum. Pri ňom ide naozaj len o sekundy, počas ktorých sa dá zachytiť. V prípade úspešného pozorovania by tam teda bola veľmi dôležitá presnosť na sekundy.

Členovia expedície s plaketou k Medzinárodnému roku svetla 2015, foto: archív Petra Kráčalíka

Spomenuli ste, že astronómovia cestujú cez celý svet, aby zatmenie Slnka zachytili. Prečo je dôležité rozširovať tie hranice poznania o Slnku a vesmíre?

Hana Kapolková: V neposlednom rade práve preto, že Slnko je naša najbližšia hviezda a ovplyvňuje svoje okolie a tým pádom aj okolie Zeme. Volá sa to vesmírne, alebo slnečné počasie. Slnko na nás pôsobí cez slnečný vietor, cez rôzne erupcie, ktoré zatiaľ nevieme vopred predpovedať a môžu v atmosfére narobiť rôzne problémy. To je pre bežných ľudí asi taký najpraktickejší dôvod, prečo študovať Slnko.

Peter Kráčalík: Dosť často prevláda názor, načo financovať pozorovanie Slnka, keď by sa tie peniaze dali využiť v iných oblastiach tu na Zemi.

Ľudia si však neuvedomujú, že keby sem prišla napríklad slnečná erupcia a ochromila na nejakú dobu spojenie medzi satelitmi, ľudia by nemohli telefonovať. Astronomické predpovedanie udalostí je pritom veľmi dôležité aj v iných sférach.

Júlia Horilová: Ja už len dodám, že keďže je Slnko naša najbližšia hviezda, dala nám život a udržuje nás pri živote, bolo by asi dobré niečo o nej vedieť.