Prírodné katastrofy dokážu v priebehu niekoľkých okamihov zdevastovať domovy a životy stoviek ľudí. Niet preto divu, že sa vedci po celom svete snažia zistiť, ako takýmto katastrofám predísť.

Čína napríklad prednedávnom vyčlenila na ovládanie počasia takmer 30 miliónov dolárov. Na tento účel v krajine existuje dokonca samostatné oddelenie (Weather Modification Department), ktoré sa zmene počasia vnuje už dlhé roky.

Olympiáda s čistou oblohou

V čínskom Pekingu sa v roku 2008 konali olympijské hry, ktoré mohli byť ohrozené dažďom, či búrkami. Vláda sa preto rozhodla možným komplikáciám zabrániť a zabezpečiť si čistú oblohu. Do mrakov strieľali jodid strieborný, ktorý v nich zvýšil kondenzáciu vody a vyvolal dážď – samozrejme predtým, než oblaky dorazili nad štadión.

Znie to futuristicky, no táto technológia nie je ničím novým. Na to, aby mohol padať dážď, musí oblak vo väčšine prípadov obsahovať zmes vodných kvapiek a ľadových kryštálikov. Ak v oblaku nie je dosť kryštálikov, vedci doňho dopravia umelé reagenty, ktoré plnia ich funkciu a dokážu naštartovať spontánny vznik veľkých dažďových kvapiek.

„Najčastejšie sa používa jodid strieborný, no môžu to byť aj iné reagenty, ktoré nepoškodzujú životné prostredie,“ vysvetľuje klimatológ Milan Lapin, vedúci Oddelenia meteorológie a klimatológie FMFI UK. Takouto metódou sa navyše dá zabrániť aj vzniku veľkých krúp.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/PublicDomainPictures

Počas spomínaných olympijských hier sa navyše využívala aj technológia s opačným účinkom, ktorá dážď neurýchľovala, ale odďaľovala. „Použili sme chladič vyrobený z tekutého dusíka, aby sme zvýšili množstvo kvapiek a zároveň zmenšili ich priemernú veľkosť,“ uviedol predseda Beijingskej inštitúcie na ovplyvňovanie počasia pre portál MIT Technology Review.

Čím sú kvapky menšie, tým je aj menšia pravdepodobnosť, že by z oblaku „vypadli“. Tým pádom sa znížilo aj množstvo zrážok.

Počasie meníme naschvál aj náhodou

Čína nie je v ovplyvňovaní počasia žiadny nováčik, jeho výskumu sa venuje už od roku 1958. V rámci programu na ovplyvňovanie počasia dokonca zamestnávajú a trénujú zhruba 32 až 35 tisíc ľudí po celej krajine, aby obsluhovali delostrelecké zbrane určené na ostreľovanie mrakov.

„Ovplyvňovanie vývoja atmosférických zrážok je dobrým príkladom praktického využitia vedeckých poznatkov o fyzike oblakov a zrážok,“ hovorí klimatológ Milan Lapin. Dodáva pritom, že snaha ovplyvňovať počasie má dlhú históriu a pokusov už bolo mnoho.

„Niektoré z nich sa dajú iba ťažko vedecky dokázať, ako napríklad zvonenie a delobuchy na prevenciu búrky,“ hovorí profesor Lapin. Iné sú naopak založené na dobre spracovaných fyzikálnych základoch, ako spomínané vystreľovanie látok, ktoré vyvolávajú, či redukujú dážď.

Počasie navyše neovplyvňujeme len úmyselne, ale aj náhodne. „Typickým prípadom neplánovaného ovplyvňovania počasia je emisia priemyselných produktov, ktoré môžu urýchliť vznik hmly,“ uvádza profesor Lapin.

Laserom do oblohy

Spomínané chemické látky však získavajú silného konkurenta. Fyzik Jean-Pierre Wolf si na ovplyvňovanie počasia zvolil metódu, ktorá je v posledných rokoch jednou z najvšestrannejších technológií 21. storočia. Švajčiarsky vedec chce tvoriť mraky laserom.

Zdroj: CNN - Make, Creat, Innovate

Laser funguje na podobnom princípe ako jodid strieborný. Vo vzduchu by mal zvyšovať kondenzáciu vody, čo by mohlo pomôcť boju proti devastujúcim suchám. Technológia raz môže byť alternatívou vystreľovania chemikálií, no vyžaduje si ešte mnoho práce. Podľa profesora Wolfa totiž zatiaľ vedia vytvoriť len malé obláčiky.

Wolf by sa pritom chcel postupne prepracovať až k ovplyvňovaniu búrok. Švajčiarsky fyzik chce lasere používať na „vybitie“ búrkových mrakov a odvedenie elektrického náboja do zeme. Myslí si dokonca, že by technológia mohla byť veľkým pomocníkom v boji proti globálnemu otepľovaniu.

Klímu sme totiž za posledné desaťročia (ne)vedomo ovplyvnili odlesňovaním, zalesňovaním, urbanizáciou aj emisiou skleníkových plynov a aerosólov. „Niektoré zo zásahov človeka do klimatického systému Zeme už nadobudli taký charakter, že sa prejavujú ako globálna zmena klímy,“ hovorí Milan Lapin, čo sa podľa jeho slov udialo najmä v dôsledku emisie skleníkových plynov do atmosféry.

Kým ovplyvňovanie počasia má podľa Lapina krátkodobý, no výrazný výsledok, ovplyvňovanie klimatických pomerov je spočiatku sotva badateľné, no v horizonte desaťročí až storočia môže dosiahnuť závažne rozmery.