V  začarovanom kruhu nových technológií vzniká veľký problém s odpadom, ktorý nám bráni  dosiahnuť nulové odpadové hospodárstvo. Myšlienkou spoločnosti založenej na nulovom hospodárstve, označovanej tiež ako cyklická ekonomika, je totiž znížiť využívanie zdrojov a množstvo odpadu a zvýšiť recykláciu.

Jednorazová kultúra

V dnešnej dobe sa veľmi často stáva, že tovar, ktorý už nepotrebujeme, skončí bez opätovného využitia v koši. Cieľom kruhového ekonomického modelu je tento trend odstrániť a udržať „nechcené“ predmety v obehu tak dlho, ako to len bude možné. Staré technológie by nemali byť využívané len kým sú funkčné, ale dokonca aj po skončení ich životnosti, kedy by mali byť transformované do nových technológií.

„Keď sa pozriete na dizajn výrobkov, uvidíte niekoľko trendov, ktoré nepomáhajú aktivovať kruhovú ekonomiku," povedal pre magazín Horizontu 2020 Tjerk Wardenaar, konzultant v oblasti energie a životného prostredia z holandskej spoločnosti PNO Consultants.

Lepšie zhodnotenie a nakladanie s technologickým odpadom sa snažia dosiahnuť prostredníctvom európskeho projektu NEW_InnoNet. Za najväčší problém pritom považujú to, že čím sú technológie menšie a inteligentnejšie, tým je ťažšie ich na konci životnosti obnoviť, či pri recyklácii oddeliť jednotlivé zložky.

Dobrým príkladom môže byť smartfón, ktorý je bežne vyrobený aj z päťdesiatich rôznych druhov kovu. Nezaostávajú však ani plasty, ktoré bežne obsahujú aj viac ako 25 zlúčenín, čo recykláciu veľmi sťažuje.

Kvalita verzus cena

Wardenaar hovorí, že cena vývoja kvalitnej umelej hmoty jednoducho nedokáže konkurovať lacnému, bežne dostupnému plastu.

Vývoj moderných trendov v tejto oblasti podľa neho síce môže byť veľkou prekážkou, ale s pomocou dostatočnej verejnej i súkromnej podpory nie je nemožné dosiahnuť nulové odpadové hospodárstvo. Podľa Wardenaara zároveň existuje veľa odborníkov, ktorí chcú tieto riešenia rozvíjať.

Cieľom projektu NEW_InnoNet je preto spájať. Spájať odborníkov, ktorí sa špecializujú na elektronický, či automobilový priemysel a výrobu plastov, aby identifikovali prekážky nulového odpadového hospodárstva.

Podľa európskeho projektu UrBAN-WASTE zameraného na recykláciu a jeho koordinátora Claudia de Lucu je pritom dôležité sústrediť sa hlavne na obyvateľov miest. V Európe totiž až 80% ľudí žije práve v mestských oblastiach.

Odpadový turizmus

UrBAN-WASTE má v hľadáčiku najmä turistické miesta, ktoré sa vysporiadavajú s extrémnym množstvom odpadu. Ten často pochádza z hotelového priemyslu, kde je každá izba vybavená rôznymi elektrospotrebičmi. Príkladom sú Kanárske ostrovy, kde turisti vytvárajú viac odpadu ako miestni obyvatelia.

V rámci projektu sa preto vytvorilo združenie jedenástich miest, ktoré realizujú spomínanú kruhovú stratégiu hospodárstva. Združenie spája rôzne hotely, reštaurácie, či dokonca celé obce. „V Tenerife sme zapojení v združení hotelov. Jeden hotel a supermarket už zaviedli osvedčené postupy, ktoré vytvorili spojenie s miestnym farmárom,“ povedal De Luca pre magazín Horizontu 2020.

Zároveň dodáva, že poľnohospodári tak môžu všetok potravinový odpad využiť pre kompost, čím na ostrove vzniká nulové odpadové hospodárstvo.

Podľa výskumu Eurostat z roku 2012 sa správne spracuje iba približne 35 % (čiže 3,3 milióna ton) vyradeného elektorodpadu. Zvyšných 65 % (6,15 milióna ton) skončí buď v nelegálnom exporte, alebo sa recykluje v nevyhovujúcich podmienkach.

To znamená, že sa zmieša hlavne so šrotom, alebo sa z elektroodpadu odoberú cenné časti. Ďalšou možnosťou je, že takýto odpad jednoducho končí v koši.

Na základe týchto štatistík prepracovala v roku 2012 EÚ smernicu, ktorá zaväzuje členské štáty zvýšiť do roku 2016 celkové množstvo vyzbieraného elektroodpadu na hranicu 45%. V roku 2019 by malo množstvo vyzbieraného elektroodpadu dosiahnuť hranicu 65%.