Neexistuje spôsob, ako predvídať vývoj cien akcií a dlhopisov v horizonte niekoľkých dní, či týždňov. Ale dokážeme celkovo dobre odhadnúť trendy vývoja cien v dlhodobejšom horizonte, napríklad troch až piatich rokov.

S týmito zisteniami prišla trojica Eugene Fama, Lars Peter Hansen and Robert Shiller. A získali za ne Nobelovu cenu za ekonómiu, alebo správnejšie Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy.

Fama študoval pôvodne francúzštinu. V rámci bakalárskeho štúdia však absolvoval ekonomický kurz, ktorý ho zaujal natoľko, že sa preorientoval na ekonómiu.

Základy výskumu, za ktorý dostal Nobelovu cenu, položil už v rámci svojej dizertačnej práce. Začiatkom 60. rokov totiž demonštroval spolu so svojimi spolupracovníkmi problém predvídať krátkodobý vývoj na burze. Na vine je množstvo informácií, ktoré sa okamžite môžu pretaviť do cien akcií.

Toto zistenie malo nesmierny význam nielen pre ďalší výskum, ale aj pre investorov. Príkladom je zakladanie indexových fondov po celom svete.

O dve desaťročia neskôr zistil Robert Shiller, že akcie kolíšu výraznejšie ako dividendy. To však nie je všetko. Ak je pomer medzi akciami a dividendami príliš veľký, má tendenciu klesať a naopak, ak aj je pomer príliš malý, má tendenciu stúpať. Tento model sa dá uplatniť aj pre dlhopisy a ďalšie aktíva.

Zistenia možno interpretovať aj tak, že racionálny investor sa na budúce vysoké výnosy pozerá ako na kompenzáciu rizika, ktoré musí krátkodobo podstupovať.

Limity ľudského konania

Mieša sa nám tu racionálna škola s behaviorálnou ekonómiou, ktorá sa zaoberá rozhodovaním jednotlivcov. Pravdou je, že celá táto oblasť ekonómie je skôr v štádiu poznávania.

„Je nespochybniteľné, že v oceňovaní aktív hrá úlohu základný ľudský element. Predpovedať ceny aktív je sčasti podobné tomu, pokúšať sa predpovedať, čo nejaká osoba urobí. To je jeden z dôvodov, prečo veda v oblasti financií nikdy úplne neporozumie pohybom pri oceňovaní aktív,“ hovorí Schiller.

Hansen je z tejto trojice najmladší a ako tvrdí, zvyšní dvaja laureáti ho ovplyvnili. Podarilo sa mu vyvinúť štatistickú metódu, ktorá sa výborne hodí na testovanie racionálnych teórií oceňovania aktív. Jeho metóda ukázala, ako môžu tieto teórie pomôcť pri vysvetľovaní vývoja cien aktív.  

Fama a Hansen pôsobia na Chicagskej univerzite a Schiller na Univerzite Yale. Chicagská univerzita tým opäť potvrdila, že pokiaľ ide o ekonómiu, patrí k absolútnej špičke.

Nobelova cena za ekonómiu sa udeľuje od roku 1969. Doteraz sa stalo len šesťkrát, aby túto cenu získali až traja vedci súčasne. S cenou je spojená finančná odmena vo výške osem miliónov švédskych korún.

Slávnostné udeľovanie ceny sa bude konať v Štokholme na výročie úmrtia Alfreda Nobela 10. decembra.