V roku 2030 bude žiť na Slovensku viac ako pol milióna Rómov

Pôrodnosť aj úmrtnosť Rómov závisí od podmienok, v akých žijú. V segregovaných osadách má žena v priemere štyri až päť detí za život a obyvateľstvo umiera o päť až sedem rokov skôr ako majorita.

V roku 2030 bude žiť na Slovensku viac ako pol milióna Rómov

Ilustračná fotografia, zdroj: commons.wikimedia.com

Doktor Branislav Šprocha z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied sa výskumne venuje reprodukčnému správaniu Rómov už od svojej dizertačnej práce. O výsledky sa teraz podelil so širšou verejnosťou v rámci podujatia Týždeň vedy a techniky.

Na základe rôznych existujúcich dát a vlastného terénneho výskumu, urobil prognózu budúceho vývoja rómskeho obyvateľstva. Vychádzal najmä z dvoch premenných - plodnosť a úmrtnosť Rómov.

Ako sám vysvetľuje, nebola to jednoduchá úloha. Dôvodom je, že dáta, ktoré má k dispozícii zo sčítania obyvateľstva, sa týkajú len národnosti a neodzrkadľujú reálne počty Rómov na Slovensku.

Musel tak pracovať s kombináciou viacerých zdrojov - okrem sčítaní obyvateľstva, to bol napríklad nedávno zrevidovaný Atlas rómskych komunít, podľa ktorého žije momentálne na Slovensku približne 403 tisíc Rómov.

Pracoval tiež s hláseniami o narodení a úmrtí, ktorými disponuje Štatistický úrad, pričom sa sústredil len na tie obce, kde Rómovia predstavujú podľa Atlasu rómskych komunít väčšinu. Okrem toho využil aj rôzne podobné výskumy a vlastný terénny výskum.   

Rozdiely medzi Rómami

Sociológovia rozlišujú rómske obyvateľstvo podľa toho, či žije integrovane s majoritou, v segregovaných osadách a getách, alebo separovane, čo je niekde na pomyslenej ceste medzi segregáciou a integráciou.

S tým je spojený spôsob života, prístup k službám, ako sú zdravotná a sociálna starostlivosť, či vzdelávanie, nezamestnanosť a ďalšie faktory. To všetko sa však odzrkadľuje na pôrodnosti a úmrtnosti týchto obyvateľov.

„Existujú tu obrovské rozdiely medzi ženami, ktoré žijú v segregovaných osadách, ženami, ktoré žijú separovane v obci a ženami, ktoré sú integrované v majoritnej populácii. Rómske obyvateľstvo nemôžeme vnímať homogénne,“ hovorí Šprocha.

O integrovaných ženách toho vieme najmenej, ale počet detí sa pravdepodobne nebude veľmi líšiť od priemerného počtu detí nerómskej ženy.

U separovaných komunít sú to prierezovo tri deti na ženu a segregovaných štyri až päť detí na ženu.

Už od sedemdesiatich až osemdesiatich rokov sú tu pritom vidieť zmeny v pôrodnosti smerom k nižšiemu počtu detí. „Ukazuje sa, že plodnosť u rómskej populácie klesá,“ tvrdí Šprocha a dodáva, že k zmenám reprodukčného správania bude dochádzať aj naďalej.

Môže za to postupná integrácia časti rómskeho obyvateľstva, sociálna práca v teréne, ale tiež celkové trendy znižovania počtu detí na ženu aj v majoritnej spoločnosti. Šprocha však zároveň upozorňuje, že znižovanie sociálnych dávok nemá na reprodukčné správanie rómskych žien taký vplyv, ako sa v majoritnej spoločnosti a medzi politikmi často predpokladá.

Nelichotivá úmrtnosť

„Namiesto toho musíme niekoľkogeneračne pôsobiť vhodnými nástrojmi na charakter reprodukcie a to vo všetkých sférach od zdravotníctva, cez školstvo až po terénnych pracovníkov,“ vysvetľuje.

Na celkovú populáciu Rómov pôsobí aj skutočnosť, že v segregovaných oblastiach je stredná dĺžka života o päť až sedem rokov nižšia ako je celková priemerná dĺžka života na Slovensku. Táto sa tak dostáva na úroveň Slovenska v 50. rokoch minulého storočia.  

Najväčší problém pre segregované rómske komunity predstavujú kardiovaskulárne ochorenia, ktoré sú príčinou až štyridsiatich percent úmrtí. Celkovo však poukazujú terénne zistenia na veľmi nepriaznivý zdravotný stav tohto obyvateľstva.

Odzrkadľuje sa to aj na niekoľkonásobne vyššej úmrtnosti novorodencov. Kým celoslovenská je na úrovni šesť úmrtí z 1000 novorodencov, v segregovaných rómskych osadách je to viac ako 20.

Čiastočne nás môže tešiť aspoň to, že postupne sa zdravotný stav tohto obyvateľstva zlepšuje.

Šprocha urobil na základe týchto údajov niekoľko scenárov vývoja celkovej populácie Rómov na Slovensku. Podľa všetkých variantov by sa mala zvyšovať.

V roku 2030 by tak malo podľa neho na Slovensku žiť 500 - 640 tisíc Rómov. Najpravdepodobnejší je pritom stredný variant, ktorý predpokladá 520-600 tisíc Rómov.

Vedec tak na základe vlastného výskumu odmieta katastrofické a populistické scenáre neudržateľnej populačnej expanzie Rómov, ktoré sa často zvyknú v spoločnosti objavovať.

Prognózovaný počet Rómov, 2002-2030 (všetky varianty)

graf124

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia