Experimenty s perom vychádzajú z psychologickej teórie označovanej ako vtelené rozpoznávanie (embodied cognition). Teória sa zakladá na tom, že existuje spätná väzba medzi emóciami a pohybmi tela. Je súčasťou novo vznikajúceho odboru psychológie, podľa ktorého sú naše telesné pohyby a emócie zložito prepojené.

Nenápadné svaly

Na univerzite v holandskom Maastrichte začali vedci skúmať, ktoré svaly reagujú na jednotlivé emócie. „Izolovali sme niektoré svaly, ktoré sú dôležité, keď niekto nevedome prejavuje hnev,“ uviedla profesorka Beatrice de Gelder, hlavná výskumníčka projektu EMOBODIES, pre magazín programu Horizont 2020. Projekt financuje Európska rada pre výskum (ERC).

Vedci napríklad zistili, že keď sa hneváme, môžu sa nám napínať svaly na predlaktiach, a to bez toho, aby sme si to všimli. Pri strachu sa nám zase napínajú lýtka. Teraz vedci testujú počítačový čip, ktorý po pripojení dokáže konkrétnu osobu upozorniť na to, že kvôli hnevu napína svaly. Podrobné znalosti takýchto prepojení môžu totiž vedci využiť pomoc ľuďom, ktorí len s ťažkosťami ovládajú svoje pocity.

Z evolučného hľadiska spočíva prejavovanie emócií často v tom, že ich jednoducho chceme ukázať ostatným a naša reč tela sa mení, ak sme súčasťou skupiny. Práve tento jav bude predmetom ďalšieho výskumu profesorky de Gelder.

Vedci tiež zistili, že reč nášho tela môže pôsobiť veľmi zmätene v momentoch, kedy prichádzame do styku s inými kultúrami. „Zistili sme napríklad, že Japonci takmer nespoznajú nahnevaný postoj tela," uviedla pre magazín Horizon Beatrice de Gelder. Reč tela sa totiž v jednotlivých kultúrach samozrejme líši.

Keď za pocit šťastia nemôže len hladšia pleť

Rovnaký efekt ako v úvode spomínané držanie pera v ústach spôsobuje aj botox. Radosť, ktorá z neho vyplýva, sa pritom neskrýva len v pohľade na vyhladenú pleť. Po aplikácii injekcie do čela a hlavne medzi obočie je totiž naša pleť strnulá. Vďaka tomu sú podľa Dr. Sander Koolea ľudia menej depresívni, keďže sa jednoducho nemôžu mračiť. To podľa neho poukazuje na fakt, že veci, ktoré považujeme za plytké a povrchné, môžu mať v skutočnosti hlboký vplyv na naše emočného fungovanie.

Túto teóriu teraz Koole spolu so svojim tímom skúma v rámci projektu EMBER, ktorý tiež financuje ERC. Cieľom ich výskumu je tiež nájsť spôsob, ako pomôcť ľuďom, ktorí nedokážu ovládať svoj hnev. Ich metodika je však trocha iná – pacienti si podľa nich potrebujú osvojiť menej agresívne postoje tela. Prostredníctvom pokusov totiž vedci napríklad zistili, že ak sa rozhnevaný človek predkloní, iba to podporí jeho agresivitu.

Okrem výskumu polôh ľudského tela, ktoré podporujú agresívne správanie, sa vedci rozhodli do projektu zapojiť aj techniku. Vyvíjajú hru pre smartfóny, ktorá by mohla ľudí učiť ako lepšie zvládať svoj hnev. Dôležitý je pritom moment odmeňovania. Aplikácia by ocenila napríklad aj to, že by sa užívateľ nemračil. „Neskôr chceme pridať moduly, ktoré zahŕňajú viac telesných komponentov," uviedol pre magazín Horizontu 2020 Dr. Koole.

Výskum ale nie je zameraný iba na ľudí s agresívnymi prejavmi. So zlepšením vnútorných pocitov môže pomôcť takmer každému. Čoraz viac je totiž zrejmé, že držanie tela má vplyv na naše emócie. Vedci napríklad zistili, že vzpriamené sedenie systematicky znižuje smutné pocity. Pocity teda nie sú len v našom mozgu, ale pre ich zlepšovanie musíme venovať pozornosť aj vlastnému telu.