Zajtra je Medzinárodný deň pochopenia koktavosti, ktorý si pripomíname od roku 1998. Jeho cieľom je priniesť pochopenie a pomôcť zajakávajúcim sa ľuďom so sebarealizáciou.  

Spoločnosť často zaraďuje koktavých ľudí medzi osoby s mentálnou poruchou. Zajakávajúci sa človek však nemá problém s myslením, ani s inteligenciou.

Začína to v detstve

Zajakavosť, koktanie, alebo balbutizmus je nedobrovoľný problém s plynulým vyslovením slova, či jeho časti. Prejavuje sa opakovaním, predlžovaním, zasekávaním hlások, či inými príznakmi.

American Speech-Language-Hearing Association (ASHA) uvádza, že obvykle sa príznaky koktania začnú objavovať u dvoj až štvorročných detí. U chlapcov sa pritom koktanie prejavuje tri až štyrikrát častejšie ako u dievčat. Niekedy navyše zostáva na celý život.

V ranných fázach problému si dieťa chyby reči ani nemusí uvedomovať. Keď však dôjde k ich sebauvedomeniu, často až v školskom veku, príznaky sa prejavia aj na jeho správaní.

Logopéd Viktor Lechta z Centra pre dysfluenciu pri SZU uvádza, že u školákov ide často o fixovanú zajakavosť, ktorej prejavy sa vplyvom nevhodných reakcií okolia, či kvôli neúspechom v komunikácii zhoršujú a upevňujú. Často je potom tento zápas reči sprevádzaný nadmerným žmurkaním, či trasením hlavy.

Neznámy páchateľ

Zajakavosť môže by zapríčinená viacerými faktormi a môžeme k nej mať aj genetickú predispozíciu. U niektorých detí sa neplynulosť reči dokonca rozvíja vplyvom blízkeho okolia.

Podľa Viktora Lechtu existuje množstvo teórií, prečo sa ľudia zajakávajú, ale žiadna z nich nebola doteraz dokázaná. Uvádza tiež, že vzniklo už niekoľko publikácií venovaných zmenám štruktúry mozgu v súvislosti s poruchami reči, no žiadna z nich nepreukázala výraznú spojitosť.

Niektorí vedci ale podľa neho predpokladajú, že určitá nepatrná mozgová dysfunkcia môže prerušiť presnú a plynulú spoluprácu medzi 100 a viac svalmi, ktoré sú potrebné na produkciu reči.

Ľudia tiež často hľadajú vinníka zajakávania v náhlej traume. Aj túto teóriu Viktor Lechta v podstate odmieta, s tým, že u väčšiny detí vzniká koktanie postupným procesom a len vo veľmi málo prípadoch je spôsobené náhlou traumou.

Recitácia, spev, byť niekým iným

Koktanie je možné liečiť. Zajakávajúci sa ľudia monitorujú rýchlosť svojej reči, učia sa hovoriť pomalšie a tiež ovládať svoje dýchanie.

Logopedička Ľubomíra Štenclová z Centra pre dysfluenciu pri SZU tiež uvádza, že pri zajakávaní môže pomôcť aj joga, ktorá tým, že uvoľňuje svalstvo celého tela, uvoľňuje aj artikulačné svaly v oblasti tváre.

Neplynulosť reči sa dokonca v určitých okamihoch nemusí ani prejaviť. Plynulý prejav vraj uľahčuje recitovanie básní, odriekanie učiva, ktoré žiak ovláda spamäti, spev, či čítanie známeho textu. U niektorých ľudí môže pomôcť aj hranie hereckej úlohy.

S poruchou plynulosti reči sa teda dá veľmi dobre pracovať. Dôležité je hlavne včas vyhľadať odbornú pomoc, spolupracovať a podporovať človeka s touto poruchou. Vďaka vytrvalej snahe je potom možné zlepšiť svoje rečnícke natoľko, že okolie balbutika ani nespozná.

Aj takto môžu vyzerať logopedické cvičenia, zdroj: Youtube