Balbutikom môžu pomôcť spev, herectvo, aj joga

— Lenka Uherová

Isaac Newton, Charles Darwin, Winston Churchill, aj Marilyn Monroe. Všetky tieto známe osobnosti patrili medzi približne štyri percentá populácie, ktoré trpia zajakávaním. Oni svoj hendikep dokázali postupom času potlačiť a prekonať, no mnohým ľuďom sa to aj kvôli nevhodným reakciám okolia nedarí.

Balbutikom môžu pomôcť spev, herectvo, aj joga

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ unsplash

Zajtra je Medzinárodný deň pochopenia koktavosti, ktorý si pripomíname od roku 1998. Jeho cieľom je priniesť pochopenie a pomôcť zajakávajúcim sa ľuďom so sebarealizáciou.  

Spoločnosť často zaraďuje koktavých ľudí medzi osoby s mentálnou poruchou. Zajakávajúci sa človek však nemá problém s myslením, ani s inteligenciou.

Začína to v detstve

Zajakavosť, koktanie, alebo balbutizmus je nedobrovoľný problém s plynulým vyslovením slova, či jeho časti. Prejavuje sa opakovaním, predlžovaním, zasekávaním hlások, či inými príznakmi.

American Speech-Language-Hearing Association (ASHA) uvádza, že obvykle sa príznaky koktania začnú objavovať u dvoj až štvorročných detí. U chlapcov sa pritom koktanie prejavuje tri až štyrikrát častejšie ako u dievčat. Niekedy navyše zostáva na celý život.

V ranných fázach problému si dieťa chyby reči ani nemusí uvedomovať. Keď však dôjde k ich sebauvedomeniu, často až v školskom veku, príznaky sa prejavia aj na jeho správaní.

Logopéd Viktor Lechta z Centra pre dysfluenciu pri SZU uvádza, že u školákov ide často o fixovanú zajakavosť, ktorej prejavy sa vplyvom nevhodných reakcií okolia, či kvôli neúspechom v komunikácii zhoršujú a upevňujú. Často je potom tento zápas reči sprevádzaný nadmerným žmurkaním, či trasením hlavy.

Neznámy páchateľ

Zajakavosť môže by zapríčinená viacerými faktormi a môžeme k nej mať aj genetickú predispozíciu. U niektorých detí sa neplynulosť reči dokonca rozvíja vplyvom blízkeho okolia.

Podľa Viktora Lechtu existuje množstvo teórií, prečo sa ľudia zajakávajú, ale žiadna z nich nebola doteraz dokázaná. Uvádza tiež, že vzniklo už niekoľko publikácií venovaných zmenám štruktúry mozgu v súvislosti s poruchami reči, no žiadna z nich nepreukázala výraznú spojitosť.

Niektorí vedci ale podľa neho predpokladajú, že určitá nepatrná mozgová dysfunkcia môže prerušiť presnú a plynulú spoluprácu medzi 100 a viac svalmi, ktoré sú potrebné na produkciu reči.

Ľudia tiež často hľadajú vinníka zajakávania v náhlej traume. Aj túto teóriu Viktor Lechta v podstate odmieta, s tým, že u väčšiny detí vzniká koktanie postupným procesom a len vo veľmi málo prípadoch je spôsobené náhlou traumou.

Recitácia, spev, byť niekým iným

Koktanie je možné liečiť. Zajakávajúci sa ľudia monitorujú rýchlosť svojej reči, učia sa hovoriť pomalšie a tiež ovládať svoje dýchanie.

Logopedička Ľubomíra Štenclová z Centra pre dysfluenciu pri SZU tiež uvádza, že pri zajakávaní môže pomôcť aj joga, ktorá tým, že uvoľňuje svalstvo celého tela, uvoľňuje aj artikulačné svaly v oblasti tváre.

Neplynulosť reči sa dokonca v určitých okamihoch nemusí ani prejaviť. Plynulý prejav vraj uľahčuje recitovanie básní, odriekanie učiva, ktoré žiak ovláda spamäti, spev, či čítanie známeho textu. U niektorých ľudí môže pomôcť aj hranie hereckej úlohy.

S poruchou plynulosti reči sa teda dá veľmi dobre pracovať. Dôležité je hlavne včas vyhľadať odbornú pomoc, spolupracovať a podporovať človeka s touto poruchou. Vďaka vytrvalej snahe je potom možné zlepšiť svoje rečnícke natoľko, že okolie balbutika ani nespozná.

Aj takto môžu vyzerať logopedické cvičenia, zdroj: Youtube

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia