Dočasný chaos v mozgu môže viesť k úľave od depresií
— Lenka UherováŽivot ohrozujúce ochorenia neoslabujú vždy iba telo, ale aj myseľ. Experimentálna liečba úzkostných a depresívnych stavov psychedelickými látkami ako LSD, alebo psilocybín, ktorý sa nachádza v niektorých hríboch, síce nie je novinkou, no po dlhej odmlke sa vracia do výskumu. Nedávno boli publikované štúdie, podľa ktorých môžu psychedeliká, ako napríklad psilocybín, dlhodobo zmierňovať negatívne psychické stavy pacientov.
Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ Motivations
Podľa prieskumov trpí až 40 percent onkologických pacientov depresiou a úzkosťami. Štúdie z pôdy amerických univerzít, ktoré boli zverejnené začiatkom decembra v časopise Journal of Psychopharmacology, naznačujú, že by pacientom mohol pomôcť psilocybín.
Psilocybín je primárne psychedelická látka, pričom toto slovo je odvodené z gréckych psyché a delein – „myseľ zjavujúce“. To znamená, že spôsobuje kvalitatívnu zmenu vedomia, ktorá môže byť príjemná i nepríjemná, hodnotná, ale aj nebezpečná.
Placebo verzus psilocybín
Vedci z Johns Hopkins University School of Medicine a New York University (NYU) skúmali, ako by mohol psilocybín okamžite a dlhodobo znížiť psychickú úzkosť u onkologických pacientov.
Prvého výskumu sa zúčastnilo 51 pacientov a druhého 29. V oboch boli pacienti náhodne rozdelení do skupín, kde im podávali psilocybín, alebo aktívne placebo. V aktívnom placebe je podávaná rovnaká látka, ale v tak nízkych dávkach, že nespôsobuje psychedelický efekt. Po siedmich týždňoch sa vymenili, čiže v konečnom dôsledku všetky skupiny užili aktívnu látku, aj placebo.
V oboch prípadoch bola liečba psilocybínom oveľa účinnejšia ako placebo. Podľa štúdie NYU sa v priebehu siedmich týždňov po užití látky znížili príznaky depresie až u 83 percent účastníkov, zatiaľ čo placebo pomohlo len 14 percentám skúmaných. Účastníci hlásili zlepšenie kvality života, ale aj menší strach zo smrti, pričom účinky podľa výsledkov dosahovali trvanie až pol roka.
Podľa štúdie z Johns Hopkins University School of Medicine 67 percent účastníkov uviedlo, že skúsenosť s psilocybínom zaraďujú medzi päť najzmysluplnejších zážitkov vo svojom živote.
Chaos v hlave
Podľa Filipa Tylša, psychiatra a neurovedca z českého Národního ústavu duševního zdraví zatiaľ nie je celkom jasné, prečo môžu antidepresívne účinky po jednorazovom užití látky trvať až pol roka. Niektoré štúdie naznačujú, že jednorazové podanie psychedelík vedie k zmene osobnostných rysov, ako napríklad k väčšej otvorenosti.
„Akútne účinky psilocybínu v mozgu si môžeme predstaviť ako dočasné nastolenie chaosu, takzvané zvýšenie entropie, ktoré dáva systému možnosť objaviť novú rovnováhu,“ hovorí Filip Tylš.
Miera psychopatológie a intenzity zmeneneho stavu vedomia v priebehu psychedelického zážitku podľa neho pravdepodobne súvisí s antidepresívnym účinkom a aj prežitie veľmi nepríjemných stavov, preto môže byť v konečnom dôsledku prospešné.
Hoci sú výsledky spomínanej štúdie sľubné, vedci ich plánujú overiť ďalšími experimentami s niekoľkými stovkami účastníkov. To by malo pomôcť nájsť odpovede na zostávajúce otázky týkajúce sa napríklad optimálnej dávky liečiva a toho, ako často ho podávať. Vedci navyše zatiaľ presne nevedia, ako vlastne psilocybín pôsobí pri znížení úzkosti a depresie.
Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ Unsplash
Švajčiarsky experiment s LSD
Na liečbu úzkostných stavov bol v súvislosti s pokročilým štádiom smrteľného ochorenia v rámci pilotnej štúdie pred pár rokmi vo Švajčiarsku úspešne použitý aj dietylamid kyseliny lysergovej, teda LSD. Štúdia bola publikovaná v roku 2014 v časopise Journal of Nervous and Mental Disease.
„Išlo o psychoterapiu pacientov trpiacich úzkosťami a depresiami spojenými s pokročilým štádiom smrteľných ochorení, predovšetkým onkologických. Pri takejto terapii bolo ako pomocná látka použité LSD,“ hovorí Ján Kohút, sekundárny lekár v psychiatrickom ambulatóriu vo švajčiarskom meste Biel. Išlo o takzvanú psychedelickou látkou asistovanú psychoterapiu.
Tú podstúpilo dvanásť pacientov, z ktorých každý trpel vysokou mierou úzkosti a bola im diagnostikovaná buď generalizovaná úzkostná porucha, alebo závažná depresívna porucha, respektíve panická porucha, či sociálna fóbia. Iba jeden z pacientov mal predchádzajúcu skúsenosť s LSD.
Výsledkom štúdie bolo, že sa u pacientov, ktorým bola podávaná dostatočne účinná dávka LSD, zmiernilo prežívanie úzkosti zo smrti. U pacientov, ktorým bolo podávané účinné placebo, vedci nezaznamenali pokles výskytu úzkostných symptómov. Keď však následnej aj týmto pacientom podali LSD, zaznamenali výrazné zníženie týchto symptómov.
Aj po roku od účasti v štúdii bolo možné u väčšiny pacientov pozorovať oproti prvotnému stavu nižšie stavy úzkosti.
Cez zlé zážitky k tým dobrým
Ján Kohút uvádza, že ako ústredný pozitívny efekt bol podľa spomínanej štúdie v rámci terapie LSD vyhodnotený jeho psychedelický účinok. Pacientom totiž privodili mystické zážitky a momenty intenzívnej katarzie, čím mali prejsť cez zaťažujúce životné emócie, aby sa u nich mala znížiť úzkosť a depresia.
Práve v súvislosti s týmto účinkom je LSD väčšinou spájané s úzkostnými stavmi, takzvanými „badt trips,“, čiže nepríjemnými zážitkami po požití psychedelickej látky. Tie ale súčasní odborníci na danú oblasť začínajú označovať skôr ako „difficult trips," teda intenzívne a náročné psychedelické zážitky.
Tie majú údajne napriek svojej, v akútnej fáze nepríjemnej a psychicky náročnej, kvalite aj pozitívny efekt, kedy môžu pod dohľadom psychiatrických odborníkov pozitívne ovplyvniť osobnostný rast. Prostredníctvom LSD by mali byť odborníci za vhodných podmienok a presného nastavenia schopní doviesť pacienta k žiaducim zmenám správania.
Štúdia švajčiarskych vedcov mala prelomový charakter, keďže sa uskutočnila po viac ako štyridsiatich rokoch od ilegalizácie LSD. Výskum pritom podľa J. Kohúta zodpovedá najaktuálnejším štandardom medicínsko-psychiatrického výskumu.
Zlaté roky LSD v psychiatrii
V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa tomuto, vtedy ešte registrovanému liečivu, venovalo množstvo odborníkov. Psychiatri a psychológovia ho experimentálne využívali na liečbu neurózy a alkoholizmu, či zvýšenie kreativity.
Vzhľadom na nový prístup k výskumu LSD, ktorý využíva najaktuálnejšie metódy, ide podľa Jána Kohúta o možný začiatok obnovenia rozsiahlejšieho výskumu tejto látky, ktorá vykazuje potenciál pre využitie v psychiatrii a psychoterapii.
Podľa F. Tylša klasické psychedeliká nespôsobujú poškodenie žiadneho orgánového systému a nemožno sa nimi predávkovať, pretože nemajú vplyv na vitálne funkcie, ako je napríklad respiračný systém. Nežiadúce účinky môžu byť späté s užitím v nekontrolovanom prostredí a tiež u predisponovaného jedinca, ktorý má napríklad psychotické ochorenie v rodine.
„Aj keď zatiaľ nebola preukázaná súvislosť medzi intoxikáciou psilocybínom a schizofréniou, je pravdepodobné, že ju môže spustiť, podobne ako stres v rodine,“ hovorí Filip Tylš. Ako oveľa nebezpečnejšie v tomto smere uvádza marihuanu a amfetamíny, o ktorých sa v tejto súvislosti podľa neho veľa nehovorí.
Komentáre