Čo presne si máme pod pojmom cyrilo-metodské kultúrne dedičstvo predstaviť?

Kultúrne dejiny štátov a národných spoločenstiev sú utvorené synergeticky ako výslednica všetkých zložiek historickej pamäti, kultúrneho povedomia. Aj kultúrne dedičstvo Slovenska sa sformovalo v korelácii s duchovnými zdrojmi európskej civilizácie a východiskami latinskej i byzantsko-slovanskej kresťanskej tradície, ktoré podnes tvoria rovnocenné zložky duchovného a kultúrneho odkazu odvíjajúceho sa od cyrilo-metodskej misie.

Proces utvárania historickej pamäti neodmysliteľne a synergicky súvisí aj s rozvojom národného jazyka, ktorý sa podieľa na etablovaní národného písomníctva a kultúry v najširšom zmysle slova.

Za najvýznamnejší prejav vyspelosti a kultivovanosti národa sa pokladá preklad svätého Písma do reči ľudu. Už v 9. storočí sa preklady svätého Písma a liturgických kníh do staroslovienčiny stali rovnocennými gréckym, latinských a hebrejským predlohám.
Podnes sa národný jazyk so všetkými jeho nárečiami vníma nielen ako prostriedok dorozumievania, ale aj ako dôležitý doklad historickej a empirickej existencie národného spoločenstva. Zároveň vo vývine slovnej zásoby jazyka možno doložiť obraz postupného rozvoja spoločnosti. Obsahuje priame historické doklady konfesionálneho, spoločenského i kultúrneho dedičstva, ktoré sa bez prerušenia, teda kontinuitne buduje od čias našich predkov. Ich spoločné myslenie o jazyku, kultúre a spoločnosti sa opakovane, systematicky a neustále sprítomňuje podnes v tých najjednoduchších komunikačných situáciách, v literatúre, vo vede i v umení.

Toto všetko je súčasť kultúrneho dedičstva, ktoré sa odvíja od najstaršej etapy rozvoja našej národnej kultúry, ku ktorej neodmysliteľne patrí cyrilo-metodský odkaz ako dedičstvo našich otcov.

Nebolo kresťanstvo na Slovensku ovplyvnené viac franskými kňazmi a západnou liturgiou než cyrilo-metodskou misiou?

Kresťanstvo na Slovensku prešlo viacerými fázami vývinu. Už som spomenul, že kresťanstvo na Slovensku sa utváralo v korelácii s duchovnými i kultúrnymi zdrojmi latinskej i byzantskej kultúrno-religióznej tradície. O kultúrnej identite rozličných misií, ktoré prichádzali do nášho prostredia, na Veľkú Moravu, sa možno veľmi dobre presvedčiť napríklad aj zo Života Metodovho, v ktorom sa hovorí o tom, že na Veľkú Moravu prichádzali mnohí kresťanskí učitelia z Vlách i z Grécka i z Nemiec a že tí všetci nás učili rozlične.

Hoci latinská kultúrna i liturgická tradícia na Slovensku prevážila, aj byzantská tradícia na Slovensku tvorí neoddeliteľnú súčasťou kultúrneho vedomia a tradície Slovenska.

Odzrkadľuje sa v liturgickom prostredí, v spevoch, sakrálnych objektoch i v ďalších kultúrnych artefaktoch. Svedectvom o vývine a formovaní byzantskej kultúry a tradície na Slovensku sú cyrilské písomné pramene, ktoré z jazykového hľadiska i z hľadiska miesta svojho vzniku tvoria súčasť slovenskej národnej kultúry. Aj v týchto pamiatkach sa odráža vklad slovenského kultúrneho prostredia a života obyvateľov Slovenska. Prostredníctvom cyrilských písomných pamiatok možno bližšie spoznať nadregionálny, interkultúrny a interetnický rozmer písomníctva spätého s byzantsko-slovanským obradom, ktorý podobne ako latinská kultúra tvorí súčasť dedičstva Slovenska. Rukopisné i niektoré tlačené cyrilské texty z obdobia 15.-20. storočia predstavujú stáročiami pestovanú tradíciu opierajúcu sa o miestnu konfesionálnu, liturgickú, piesňovú, edukačnú, kázňovú i administratívnoprávnu prax, ktorá spolu s liturgickým cirkevnoslovanským jazykom tvorí jedinečnú a trvalú hodnotu našej národnej identity.

Najrozsiahlejší okruh na Slovensku zachovaných cyrilských písomností predstavujú evanjeliáre, apoštoláre a texty liturgie v cirkevnoslovanskom jazyku. Práve od cyrilo-metodskej misie sa posvätné evanjeliové texty šírili v celej cirkvi byzantského obradu v slovanskom priestore. Zásluhu na zavedení staroslovienčiny ako liturgického jazyka majú slovanskí vierozvestovia sv. Cyril a Metod. Oni položili základy aj celej cirkevnoslovanskej písomnej tradície a kultúry, ktorej kontinuum môžeme vidieť v súčasnosti. Zjednocujúcim znakom veriacich cirkví byzantsko-slovanského obradu bez ohľadu na ich etnickú i jazykovú príslušnosť je liturgická tradícia a cirkevnoslovanský liturgický jazyk zapísaný cyrilským písmom, ktorý sa používa podnes aj v prostredí slovenských veriacich. Podobným zjednocujúcim znakom latinskej cirkvi je latinčina ako liturgický jazyk, či biblická čeština v prostredí slovenských protestantov.

Cyrilo-metodská tradícia sa teda objavovala v prameňoch už aj pred začiatkom formovania národného hnutia?

Cyrilo-metodská úcta rezonovala aj po páde Veľkej Moravy nielen v legendách a povestiach. Svedectvom o jej trvalej hodnote podávajú stredoveké latinské misály zo 14. a 15. storočia zo Spiša a Bratislavy, tiež latinský Bratislavský antifonár z 15. storočia, v ktorých sa uvádza sviatok svätých Cyrila a Metoda. Ďalej je to Kremnický breviár so spoločnými modlitbami na sviatky sv. Václava, Ľudmily, Prokopa, Cyrila a Metoda. Pozornosť si zasluhujú aj tzv. Spišské modlitby z roku 1479 či ďalšie texty domácej proveniencie v latinskom, slovenskom i cirkevnoslovanskom jazyku. Za všetky treba hádam uviesť katolícky kancionál Cantus Catholici, ktorý vo svojom predslove uvádza, že nadväzuje na starobylú tradíciu slovanskej liturgie, ktorú so schválením pápeža u nás zaviedli sv. Cyril a Metod.

Z prostredia cirkvi byzantského obradu sa môžeme uviesť Terebliansky Prológ zo 16. storočia, ktorý vznikol na území spadajúcom do jurisdikcie biskupov Mukačevskej eparchie v podkarpatskom priestore a na Slovensku. Terebliansky Prológ sa nám nezachoval kompletný, známa je iba jeho prvá časť, ktorá sa začína mesiacom september podľa kalendárového cyklu cirkvi byzantského obradu a končí sa mesiacom február. Okrem ďalších textov životov a ponaučení však obsahuje životy Konštantína Filozofa, Demetera Solúnskeho i Václava. K cyrilským písomnostiam patrí Baškovský rukopisný evanjeliár z 15. storočia, ktorý je odpísaný z veľmi starej rukopisnej predlohy a ďalšie pamiatky uložené v digitalizovanej databáze Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV.

Ani slovenskí vzdelanci píšuci po latinsky nezabúdali na svätých bratov, napr. slovenský klasický vzdelanec Daniel Sinapius Horčička vo svojom zanietenom úvode k spisu Nový trh latinsko-slovenský z roku 1678 píše obranu slovenského národa, jazyka a jeho kultúry, ďalej je to napríklad Samuel Timon, ktorý sa vo svojom spise Obraz dávneho Uhorska podrobne zaoberal veľkomoravským obdobím a účinkovaním byzantskej misie. Cyrila a Metoda nazýval apoštoli Slovanov.

V osemdesiatych rokoch 18. storočia sa na Slovensku sformovalo národno-obrodenské hnutie, na čele ktorého stál Anton Bernolák. Celé toto hnutie bolo upriamené na cyrilo-metodskú myšlienku, z nej čerpalo i mnoho svojich literárnych námetov. Výrazný bol záujem o históriu a najmä o veľkomoravské obdobie, o čom svedčia napríklad Skrátené dejiny slovenského národa Juraja Fándliho z roku 1793. Celkom osobitne sa tomuto námetu venoval kňaz-básnik Ján Hollý, z jeho diela treba spomenúť aspoň Životopis svätých Cyrila a Metoda a eposy Cirillo-Metodiada a Svätopluk. V prvej polovici 19. storočia sa o cyrilo-metodské obdobie zaujímal vynikajúci slavista a historik Pavol Jozef Šafárik, ktorý pripravil kritické vydania viacerých cyrilo-metodských písomných pamiatok. A tak by sme mohli uviesť aj mnoho ďalších vzdelancov.

Akú úlohu zohralo cyrilo-metodské kultúrne dedičstvo pri formovaní národnej identity?

Slovensko nielen svojou geografickou polohou, ale predovšetkým svojím kultúrnym dedičstvom je podnes križovatkou univerzálnych tradícii kresťanského Východu a Západu. Povolanie dvoch solúnskych učiteľov Konštantína-Cyrila a Metoda z Byzancie na Veľkú Moravu znamenalo významný kultúrny a politický medzník, keď naši predkovia začali budovať svoju vlastnú kultúru, duchovnosť a národnú identitu. Obidvaja svätí bratia už vtedy citlivo vnímali problémy v regióne, do ktorého prišli, preto sa po schválení staroslovienskeho jazyka, prekladu evanjelií, bohoslužobných a teologických textov čerpali zo západnej i východnej kultúrnej tradície. Slovensko ako dedič cyrilo-metodskej kultúrnej tradície tvorí most medzi obidvoma časťami slovanského sveta, medzi slovanským Východom i slovanským Západom, medzi konglomerátmi nazvanými aj Slavia Byzantina a Slavia Latina.

Čo má Slovensko spoločné a čo odlišné s inými slovanskými štátmi (napríklad Česko, Bulharsko) vo vzťahu k tejto tradícii?

V roku 2011 Slavistický ústav Jána Stanislava SAV spolu s Cyrilo-metodským výskumnom centrom Bulharskej akadémie vied vydal 20. zväzok renomovanej medzinárodnej vedeckej série Kirilo-Metodievski studii, ktorý predstavuje ucelený monotematický súborom štúdií odborníkov zo Slovenska, Bulharska, Česka a Poľska. Je to výstup z medzinárodného projektu, ktorý ponúka spoločný pohľad na problematiku cyrilo-metodského kultúrneho dedičstva z hľadiska rozvoja a uplatňovania sa národnej a kultúrnej identity. Publikácia je prvou spoločnou syntézou vedeckých výskumov Slovákov a Bulharov o cyrilo-metodskom kultúrnom dedičstve. Autori konštatujú, že slovanské národy upevnili svoju svojbytnosť a pestovali národné vedomie v každom kultúrnom kontexte ovplyvnenom latinskou či byzantsko-slovanskou písomnou tradíciou. V každej jednej tradícii sa preto odráža kultúrne vedomie národa a identity, duchovného a kultúrneho dedičstva Cyrila, Metoda a ich pokračovateľov.