Za zánik mnohých starodávnych civilizácií mohlo aj sucho

Dlhodobé sucho v období rokov 1250 až 1100 pred našim letopočtom prispelo k zániku vyspelých civilizácií tejto doby. Tvrdia to izraelskí a nemeckí vedci, ktorí sa na zánik faraónskeho Egypta, mykénského Grécka a Kréty, Ugaritu v Sýrii a mestských štátov v Kanaáne pozreli z hľadiska klimatických zmien.

Za zánik mnohých starodávnych civilizácií mohlo aj sucho

Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, jaybergesen

Výskumníci k tomuto zisteniu prišli po trojročnom výskume, o ktorom informovali v odbornom časopise Telavivskej univerzity Journal of the Institute of Archaeology.

Autori štúdie tvrdia, že na konci doby bronzovej panovalo dlhé obdobie sucha, ktoré vyvolalo medzi národmi východného Stredomoria hlad a masovú migráciu. Prišli na to výskumom vrstiev sedimentov, uložených pod Galilejským jazerom. Z jeho dna vytiahli osemnásťmetrové pruhy horniny a z usadenín potom vypreparovali skamenené zrniečka peľu.

„Peľ patrí k najtrvanlivejším organickým materiálom v prírode,“ povedala Dafna Langgutová, ktorej špecializácia je práve výskum peľu.

„Peľ do jazera navial vietor. Usadil sa na dne jazera a v podvodných sedimentoch. Každý rok pribudla ďalšia vrstva, čím sa vytvorilo prostredie bez kyslíku, v ktorom sa peľové zrná zachovali. My z nich dnes dokážeme vyčítať, aká vegetácia bola v okolí jazera a v akých klimatických podmienkach rástla.“

S pomocou metódy rádioaktívneho izotopu uhlíka sa zistilo, že medzi rokmi 1250 až 1100 pred našim letopočtom zasiahlo oblasť niekoľko období veľkého sucha. K podobným výsledkom vedci prišli aj pri skúmaní sedimentov, odobratých zo západného brehu Mŕtveho mora.

Profesor Israel Finkelstein z Telavivskej univerzity, ktorý sa na výskume podieľal, vysvetlil, že v porovnaní s podobnými štúdiami sa v tomto prípade pracovalo so vzorkami sedimentov, pochádzajúcich z období, idúcich rýchlo za sebou - zhruba po 40 rokoch.

Normálne sa v tak ďalekej minulosti vzorky pri výskume väčšinou radia za sebou asi po stovke rokov. Finkelstein si myslí, že obdobie mimoriadneho sucha trvalo 150 rokov a pri použití bežnej metodológie by tak mohlo ľahko uniknúť.  

Pre novú teóriu hovoria aj fakty, známe o ríšach z konca doby bronzovej - mnohé mestá vo východnom Stredozemí totiž vtedy zničili požiare.

Mimoriadne sucho a hlad zachycujú aj niektoré dokumenty z tej doby - vie sa napríklad, že následky sucha postihli ríše Chetitov v Malej Ázii alebo Afek v dnešnom severnom Izraeli.

Okrem dlhodobého sucha oblasť postihlo tiež niekoľko období chladu, ktoré zničili úrodu. Veľký počet ľudí sa vtedy dal do pohybu a sťahoval sa za plodinami smerom na juh od týchto oblastí. Vznikali tak podmienky pre vznik budúceho izraelského kráľovstva a ďalších politických celkov.

ČTK

Neulogy, a.s. využíva spravodajstvo ČTK, ktorého obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie či ďalšie sprístupňovanie tohto obsahu či jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom, je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK vyslovene zakázané.

Copyright (2013) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené. Materiály agentúry AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované, alebo redistribuované.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia