Recenzia: Aká bola veda v starom Egypte?

Branislav Kovár

Českí egyptológovia patria medzi vedeckú elitu a český egyptologický ústav patrí medzi popredné, na celom svete uznávané inštitúcie. Platí to aj pre jeho publikačnú činnosť. Chvála sa týka aj recenzovanej knihy – Moudrost svitků boha Thovta.

Recenzia: Aká bola veda v starom Egypte?

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/Paukner

Tento materiál sme v pôvodnom znení prebrali z portálu HistoryWeb, ktorý je partnerským webom Science.sk. Ak sa chcete zo sveta histórie dozvedieť viac, navštívte oficiálnu stránku HistoryWebu.

Autori Hana Vymazalová a Filip Coppens napísali zaujímavú knihu o vede v starovekom Egypte. Ide o prácu, ktorá stojí na hranici vedy a popularizácie. Pre jej čítanie síce potrebujete poznať základné informácie o starovekom Egypte, ak ich však máte, čítanie sa pre vás stane potešením.

Stredoeurópska veda je dnes na rázcestí. Ešte stále je finančne poddimenzovaná, a zároveň v nej rôzne pomýlené kruhy presadzujú šarlatánov, ktorí okupujú pulty kníhkupectiev, predvádzajú sa v bulvári, a dotujú ich aj niektoré rozpočtové inštitúcie. V starom Egypte bola veda prepojená so štátom a istým spôsobom sa podieľala na jeho riadení. Možno by sme tu mohli nájsť aj inšpiráciu pre naše stredoeurópske problémy.

Autori sa v knihe venujú najmä trom oblastiam egyptskej vedy: matematike, astronómii (a meraniu času) a medicíne. O nich totiž máme najbohatšie informácie v egyptských prameňoch. Staroegyptská veda sa rozvíjala pod patronátom boha Thovta, ktorý sa postupne premenil z boha Mesiaca na patróna učencov a autora vedeckých zvitkov. Jeho posvätnými zvieratami napodiv neboli sovy, ale ibis a paviány.

Znalosti starovekých egyptských učencov boli založené predovšetkým na pozorovaniach. Tie sa zaznamenávali a zhromažďovali. Rôzne odbory egyptskej vedy rozvinuli sofistikovanú odbornú terminológiu, ktorá by zniesla aj prísne kritériá 21. storočia.

Veda sa v Egypte spájala hlavne s vrstvou pisárov, ktorí často zastávali dôležité miesta v štátnej správe. Ich vzdelávaním a prácou sa zaoberá jedna z úvodných častí knihy. Centrami vedy sa stali takzvané Domy života. Boli to inštitúcie, kde sa pravdepodobne vzdelávali budúci pisári-úradníci. Zároveň sa tu zhromažďovali vedomosti a slúžil kult.

Egyptský vzdelávací systém počítal hlavne s chlapcami, ale ani vzdelané ženy a dievčatá nie sú v prameňoch výnimkami. Dôkazom sú mnohé vzdelané kráľovné.

Matematik egyptských úradníkov

Matematika predstavovala základ vzdelávania egyptských úradníkov, kiežby sme niečo podobné mohli povedať aj dnes. Zachovalo sa viacero egyptských textov, ktoré vysvetľovali konkrétny matematický problém, alebo slúžili ako skriptá pre študentov.

Autori si na kapitole o matematike dali mimoriadne záležať. Neobmedzili sa len na opisy, ale uviedli aj množstvo príkladov, ktoré starovekí študenti museli vedieť vyriešiť. Čitatelia by pri čítaní časti o matematike mohli mať pri sebe pero a papier, aby si preskúšali jednotlivé staroegyptské úlohy.

Pre staroveké civilizácie bolo dôležité aj meranie času, často prepojené s pozorovaním dennej a nočnej oblohy. Egypťania potrebovali hlavne poznať obdobie dôležitých záplav Nílu, od ktorých záviselo ich živobytie. Určiť dátum záplav im pomáhali najmä pozorovania hviezdy Sírius.

Starí Egypťania nám zanechali mnohé vedomosti, ktoré využívame i dnes. Ako prví napríklad zaviedli 365-dňový rok a vedeli aj o existencii Mliečnej cesty. V knihe sa objavila zaujímavá hypotéza zosobnenia Mliečnej cesty s bohyňou Nut. Z Egypta pochádzal aj slávny astronóm Klaudios Ptolemaios, ktorého geocentrický model dlho dominoval európskej vede, až kým ho nevyvrátil Mikuláš Koperník.

Kapitoly o medicíne poňali autori širšie, pretože sa z časti venujú aj životu starých Egypťanov, a to predovšetkým v oblasti výživy a hygieny. Egyptských lekárov si asi každý spojí s balzamovaním múmii, ale nemuselo to byť vždy tak, keďže išlo o dve odlišné povolania. Existovali však aj lekári, ktorí mali pôvod v rodinách balzamovačov. V tejto časti knihy sa okrem detailov o zdravotných problémoch, ako zranenia alebo parazity, dozviete aj o radostiach bežného života – deťoch.

Posledná časť knihy sa venuje vede za vlády Ptolemaiovcov a v rímskej dobe. Ide o obdobia, keď veda v starom Egypte dosiahla svoj vrchol. Staroveké vedomosti sa skombinovali s poznatkami starých Grékov, neskôr so synkretizmom Rimanov. V tomto období vzniklo mesto Alexandria, ktoré sa stalo intelektuálnym strediskom antiky. Tu vyrástla obrovská knižnica a vznikol slávny Museion. Egyptských lekárov si asi každý spojí s balzamovaním múmii.

Kniha patrí k tomu lepšiemu, čo si o starovekých dejinách môžete prečítať. Dokonca nie je v silách laika objaviť jej slabé miesto. Za dôležitý navyše považujem fakt, že nejde o dielo, ktoré sa po x-tý raz zaoberá politickými dejinami, ale o prácu, ktorej centrom záujmu je iná oblasť života.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia