Vedec Archeologického ústavu SAV a šéfredaktor portálu HistoryWeb.sk Branislav Kovár hovorí, že väčšina westernov nezobrazuje reálnu historickú skutočnosť. Diela sú podľa neho plné filmových stereotypov. Ako príklad uvádza situáciu, keď osamotený šerif čaká na bandu hrdlorezov a všetkých postrieľa na vyprázdnenej ulici nejakého „zapadákova,“ alebo keď indiáni útočia na vlak zásadne tak, aby sa stali ľahkým terčom pre „bieleho lovca skalpov“.

„Westerny sú skôr produktom pop-kultúry, než by zobrazovali určitú realitu. Nechcem tým ale povedať, že sa mi nepáčia, napríklad film  Vtedy na západe je pre mňa asi najlepší western všetkých čias“, vysvetľuje historik.

Stroje z budúcnosti a afroamerický agent v 19. storočí

Faktom je, že westernov sa natáča čoraz menej. Medzi tie „najnovšie“ patria filmy ako Pištoľníčnky, kde sú hlavnými postavami ženy vykrádajúce banky, vo Wild Wild West vládny agent naháňa zloducha a v najnovšom celovečernom filme s touto tematikou bojuje Divoký Django proti zotročovaniu černošského obyvateľstva na americkom juhu.

„Fanúšik westernov tieto tri filmy asi ani nebude považovať za „svoje“. Zo spomínaných filmov sa historickej reality aspoň čiastočne dotýka Divoký Django. Na druhej strane verili by ste Quentinovi Tarantinovi, ktorý rád podriaďuje kulisy príbehu“?, pýta sa Branislav Kovár. Film sa môže dotýkať reality aj brutalitou, ktorá bola príznačná pre toto obdobie. „Wild wild west a Pištoľníčky sú skôr paródiami, alebo komédiami, nezobrazujú žiadnu historickú realitu. Wild Wild West si vymýšľa skoro vo všetkom, film by som možno radil skôr k žánru steampunk, ako ku klasickým westernom. Použité stroje určite nekorešpondujú s realitou druhej polovice 19. storočia. V tej dobe dominoval parný stroj a konská sila“, vysvetľuje Kovár.

To, že film nemá veľa spoločného s realitou dokazuje aj fakt, že Wild Wild West sa odohráva v období po americkej Občianskej vojne. Aj keď Sever vo vojne zvíťazil, na Juhu vtedy vládla prísna segregácia afroamerického obyvateľstva a Will Smith by sa len ťažko mohol stať vládnym agentom.

                                       Záber z filmu Divoký Django, zdroj: flickr.com/Wonderlane

Aký rýchly bol Divoký Bill?

Jedným z najpríznačnejších stereotypov vo westernových filmoch sú strelecké súboje. Charakteristickou pre ne je prázdna ulica, ticho prerušované iba vetrom a prelietavajúcim kotúčom slamy.

„V období „divokého západu“ sa používalo viacero druhov strelných zbraní. Medzi klasické pušky patrili napríklad výrobky firmy Sharps, ktorá medzi prvými začala dodávať zbrane nabíjajúce sa odzadu. Ich výrobky sa používali napríklad pri love bizónov. Najobľúbenejšou puškou sa stala slávna winchesterovka, ale mohli ste nájsť aj henryovku, s ktorou strieľala populárna postava Old Shatterhand z románov Karla Maya. Medzi pištoľami začali postupne dominovať slávne revolvery firiem Colt, Remington alebo Smith & Wesson“, hovorí historik. „Prestrelky v hollywoodskych filmoch sú samozrejme nereálne, ak by chcel niekto vedieť, ako vyzerali skutočne, nech okrem čítania kníh vyskúša paintball. Tento fakt sa však netýka len westernov, ale streľby vo filmoch všeobecne“, dodáva vedec.

Predstavu o prestrelkách si môžeme utvoriť aj vďaka vyjadreniu slávneho pištoľníka Divokého Billa Hickoka pre noviny v roku 1865. Vyhlásil napríklad, že v spojení s pištoľníkom sa nikdy nepoužíval výraz, že je „rýchly“. V súvislosti s tasením zbrane sa častejšie používalo slovo „obratný", hoci pri takzvanom rýchlom tasení išlo v skutočnosti o odhad, načasovanie a reakciu.

Streľba dvoma pištoľami súčasne bola na rozdiel od predstáv čitateľov a divákov takisto skôr výnimkou ako pravidlom. Keď už k nej došlo, potom väčšinou s cieľom vypáliť na protivníka bez mierenia čo najväčší počet striel. Každému, kto niekedy v živote strieľal, je jasné, že pri mierenej streľbe je potrebná istá koncentrácia, ktorú by druhá zbraň zbytočne narušila.

Ďalšia pištoľnícka hviezda, Wyatt Earp, uviedla: „Nikto nikdy v tom čase nestrieľal z dvoch pištolí.  Keď mal niekto u seba  dva revolvery, tak mal ten druhý len v zásobe, nikdy nie pre streľbu obojručne ". Bezprostrednú streľbu vraj zvyčajne vyprovokovala drsná slovná výmena. Z toho dôvodu sa často bojovalo iba na vzdialenosť pár krokov. Aj slávny Buffalo Bill krátko pred svojou smrťou (zomrel 10. 1. 1917) poskytol interview, v ktorom sa zmienil o streleckom umení svojich súčasníkov: „Nemohli sme vtedy strieľať tak presne, ako je tomu dnes. Nemali sme tak presné strelné zbrane, ani pušky, ani revolvery, ani náboje. A tiež sme nemali zdroje, aby sme si dovolili premrhať toľko munície na tréning. Avšak vykonali sme svoju prácu. Boli sme nútení. "

                          Záber z filmu Vtedy na Západe, zdroj: flickr.com/Karl Ludwig Poggemann

Ako, kedy a kde to naozaj bolo?

Ako by teda skutočný „Divoký západ“ charakterizoval archeológ? „Divoký západ je mixom histórie a legiend. Dnes je samostatným kultúrnym fenoménom. Toto obdobie by sa dalo veľmi všeobecne ohraničiť americkou občianskou vojnou (Sever proti Juhu) a koncom 19. storočia. Geograficky by pojem pokrýval hlavne americké štáty Colorado, Severnú a Južnú Dakotu, Kansas, Nebrasku, Oklahomu a Texas. Bolo to obdobie osídľovania kontinentu, keď dochádzalo k ozbrojeným zrážkam medzi osadníkmi, prisťahovalcami a indiánmi. Do tohto obdobia zaraďujeme aj konflikty o pozemky a vojny s pôvodnými Američanmi“.

A ktorý film zobrazuje realitu Divokého západu najhodnovernejšie? „Ak by som mal povedať pravdu, tak žiadny. Ale ak môžem „zažmúriť obe oči“, tak spomeniem dva filmy – Wyatt Earp a Mladé pušky. Oba majú aspoň čiastočný historický základ,“ hovorí Branislav Kovár.

„Nedá mi nespomenúť ešte jeden film, ktorý zdanlivo nesúvisí s westernom a to Sedem samurajov od japonského režiséra Akiru Kurosawu. Aj keď sa film odohráva v historickom Japonsku, ide o akýsi „prawestern“, objavujú sa tu prvky, ktoré sú typické pre westerny. Kurosawov film dokonale „vykradol“ John Sturges v Siedmych statočných, ale nevyčítal by som mu to, keďže japonský režisér sa zasa rád inšpiroval v Shakespearovi“, uzatvára historik.