Už dlho sa o mužoch traduje, že majú lepšie priestorové schopnosti ako ženy. Potvrdzujú to aj výskumy. Pred rokom profesor Justin Rhodes z Univerzity v Illinois analyzoval dáta z 35 rôznych štúdií o rôznych zvieratách a potvrdil teóriu, že lepšie priestorové schopnosti u samcov sú pravdepodobne vedľajším účinkom testosterónu.

Testosterón ovplyvňuje štruktúru mozgu počas vývinu v maternici  a moduluje tým po narodení kognitívne funkcie, medzi ktoré patria aj priestorové schopnosti.

Tejto problematike sa venujú už dlhšiu dobu aj vedci z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.

„Už naše predchádzajúce porovnania ukázali, že nižšie fyziologické hladiny u mužov a vyššie fyziologické hladiny u žien boli výhodné pre riešenie úloh, v ktorých sa vyžadovala orientácia v 3D priestore,“ uviedla pre Science.sk profesorka Daniela Ostatníková.

„A čo bolo veľmi zaujímavé, meniace sa hladiny testosterónu u toho istého jedinca menili aj jeho úspešnosť v teste priestorovej predstavivosti,“ dodala.

Taktiež sa ukázala previazanosť medzi intelektovo nadanými chlapcami s nižšou hladinou testosterónu a ich lepšími výsledkami v priestorových schopnostiach. Vedcov zaujímal biologický pôvod tejto previazanosti.

Tím, zložený z profesorky Ostatníkovej, docenta Petra Celeca a doktorandky Jaroslavy Durdiakovej prišiel napokon s tvrdením, že priestorová orientácia nesúvisí s účinkami testosterónu, ale s citlivosťou receptora pre testosterón (tzv. androgénový receptor). Táto citlivosť je pritom geneticky podmienená.

Vedci taktiež zistili, že veľmi citlivý receptor negatívne ovplyvňuje priestorové schopnosti. A naopak, tí nadaní chlapci, ktorí ho mali slabší a menej citlivý, boli v priestorových schopnostiach lepší.

Optimálna miera

Tím odborníkov predpokladá, že pre optimálne priestorové schopnosti je nevyhnutná aj určitá optimálna miera účinku testosterónu na bunky v mozgu. Miera, ktorá sa výrazne vzďaľuje od optima, bude schopnosti priestorovej orientácie zhoršovať. Môže to súvisieť s premenou testosterónu v mozgu na ženský pohlavný hormón estradiol.

Výskum prebiehal na vzorke 147 nadaných chlapcoch vo veku od 10 do 18 rokov zo Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázia v Bratislave - s IQ vyšším ako 130, pričom testosterón, ako aj biologický materiál na vyšetrenie citlivosti receptora pre testosterón, bol získaný zo vzoriek slín.

„V 90-tych rokoch nebola metóda stanovenia hormónov v slinách bežná, preto sme v spolupráci s Endokrinologickým ústavom v Ľubochni zaviedli túto metódu do výskumnej medicínskej praxe, aby sme nemuseli malé deti trápiť odbermi krvi, a najmä aby sme mohli uskutočňovať viacnásobné odbery za sebou,“ vysvetlila Ostatníková.

Priestorové schopnosti chlapcov hodnotili na základe výsledkov v štandardizovaných testoch. Ich úlohou bolo v mysli otáčať zobrazenú kocku a priradiť ju k jednej z piatich vzorových kociek.

Zmerali aj dĺžku prstov

Chlapcom taktiež oskenovali dlane, aby zistili pomer medzi dĺžkou druhého a štvrtého prsta na ruke. To vedcom prezradilo, aký silný bol vplyv testosterónu počas vývinu v maternici.

„Tí jedinci, ktorí sú vystavení vyšším dávkam testosterónu počas vývinu, majú kratší druhý prst a naopak dlhší štvrtý prst. Pomer dĺžok druhého a štvrtého prst je u nich teda nižší,“ hovorí Ostatníková.

Potom vedci zrealizovali odber slín, aby mohli v laboratóriu stanoviť koncentrácie testosterónu v sline a citlivosť receptora pre testosterón. Na záver zhodnotili vplyv biologických faktorov na výsledky v testoch priestorových schopností.

Cieľom výskumu bolo odhaliť biologickú podstatu intelektového nadania a jedinečných kognitívnych funkcií u nadaných chlapcov. „Mozog je jeden z najkomplikovanejších orgánov v ľudskom tele a jeho organizácia u nadpriemerne nadaných ostáva naďalej záhadou, ktorá prirodzene púta pozornosť vedcov,“ uviedla doktorandka Durdiaková.

Výskum bol publikovaný v renomovanom svetovom časopise Neuropsychologia.