Slovenské príslovie hovorí, že  vrabec v hrsti je lepší, ako holub na streche. Rozdielny postoj mozgu k istej polovičnej a neistej bohatej odmene skúmali vedci na myšiach. Tie si nevolili medzi operencami, ale porciou jablkového džúsu.

O myšiach a jablkovom džúse

Tím profesora Wolframa Schultza z britskej Cambridgeskej univerzity skúma, ako náš mozog vníma risk v rámci projektu s názvom „Riskantné odmeny“ (v origináli Risky rewards). Jeho vedecký tím sa nezameral na celkové reakcie mozgu, ale na jednotlivé neuróny.

Myši sa v experimente museli rozhodnúť medzi dvoma možnosťami. Či si zvolia 5 mililitrovú porciu jablkového džúsu, ktorú s istotou dostanú, alebo zariskujú a zvolia si možnosť, v ktorej môžu získať 10 mililitrov alebo nič. Priemerná udelená odmena zostala rovnaká, no myš ktorá si zvolí risk, môže mať šťastie a získať dvojnásobok.

Neuróny svietia, keď máme možnosť zisku

„Chceli sme vidieť čo signalizuje risk, čiže krátku zmenu aktivity špecifických neurónov z mozgových štruktúr, ako napríklad dopamínových neurónov,“ vysvetlil profesor Schultz pre internetový magazín programu Horizont 2020, „Čím vyšší je risk, aj v prípade, že odmena zostáva stále rovnaká, tým silnejší je signál,“ dodáva profesor.

Vďaka tomu, že vedci zistili, ktoré neuróny detekujú a kódujú risk, môžu lepšie porozumieť tomu, čo sa vlastne deje, keď ľudia vyhodnocujú rizikovú situáciu. 

„Predstavte si, že vidíte maják, ktorý príležitostne bliká, no zrazu začne blikať oveľa rýchlejšie, až zistíte, že ide o rozdielny signál... toto robia aj neuróny. Svietia rýchlejšie keď je risk vyšší, aj keď odmena zostáva rovnaká,“ vysvetlil ako funguje „kontrolka risku“ profesor Schultz.

Mentálna mena – prospech

Meranie risku sa dá využiť v ekonomike, konkrétne pri skúmaní hodnoty, ktorú ľudia pripisujú získavaniu vecí – prospešnosti. Prospešnosť je podľa ekonómov naša vnútorná a mentálna mena. Spolu so zvieratami sa radíme medzi takzvaných prospechových maximalistov. Chceme takú veľkú odmenu, akú sme schopní získať. 

„Neuróny vo vašom mozgu, ktoré majú kódovať subjektívnu hodnotu, v skutočnosti kódujú túto prospešnosť. Toto je prvý signál prospechu, ktorý sa kedy v neurónoch našiel.“ povedal profesor Schultz.

Matematika nie je umelá

V rámci projektu „Riskantné odmeny“, ktorý je financovaný z Európskej rady pre výskum, robí vedecký tím profesora Schultza aj spomenuté  behaviorálne experimenty so zvieratami. Chcú nimi dokázať, že sú skutočne prospechovými maximalistami a zodpovedné je za to práve ich neurónové kódovanie. 

Zatiaľ to vyzerá tak, že neurónové kódovanie risku súhlasí s tým, čo predpokladali ekonómovia. „Matematika nie je umelá, je založená na reálnom živote, mozgu a ekonomike, a to rovnakým spôsobom,“ povedal profesor Schultz. „Je úplne ohromujúce, ako dobre to funguje,“ uzavrel koordinátor projektu, ktorý trvá do konca mája 2017.