VIDEO: Niektoré vírusy máme vo svojej DNA odjakživa

— Lenka Uherová

K migrácii ľudí dochádza intenzívnejšie, ako kedykoľvek predtým, pričom nikdy necestujeme sami a spoločnosť nám robia aj rôzne mikróby, či vírusy. Vedeli ste ale, že mnoho vírusov si v DNA nosíme už od počiatku ľudstva? Aj o tom sa rozprávali hostia marcovej debaty Science na N-tú.

VIDEO: Niektoré vírusy máme vo svojej DNA odjakživa

V marcovom Science na N-tú sa diskutovalo o mikróboch. Foto: Lenka Smataníková

Včerajšej diskusie Science na N-tú sa zúčastnili klimatológ Milan Lapin, vedúci Oddelenia meteorológie a klimatológie Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK, parazitológ Nasir Jalili, ktorý pôsobí na Mikrobiologickom ústave Lekárskej fakulty UK a virológ Boris Klempa, vedúci Oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu BMC SAV.

Môžu za to aj klimatické zmeny

Prečo a ako teda mikróby putujú? „Mikróby vlastne cestovať nepotrebujú a ani to v podstate nechcú,“ uviedol na pravú mieru hneď na začiatku virológ Boris Klempa. Pravdou totži je, že sú skôr pasívne prenášané svojimi hostiteľmi, čiže zvieratami, alebo ľuďmi.  

Presuny mikróbov – aj keď miestami nedobrovoľné –ovplyvňujú aj klimatické zmeny. Za posledných 30 rokov sa teplota zmenila „len“ o niekoľko desatín stupňa, no z pohľadu dĺžky existencie Zeme je toto číslo priveľké.  

S klímou sa mení aj adaptácia celých ekosystémov, pričom sa živočíchy presúvajú a prispôsobujú spolu so svojimi hostiteľmi. „Problém však je, že nie všetky organizmy sa prispôsobia naraz a migrujúci živočích môže stratiť svojho predátora, čím dochádza ku kalamitnému premnoženiu druhov“, uviedol klimatológ Milan Lapin.

Teplo navyše skracuje čas vývoja parazitov. Tropický vírus chikungunya, ktorý prenášajú komáre, sa počas leta už bežne vyskytuje aj v južnej Európe. Na Slovensku sa z tropických chorôb v minulosti vyskytla napríklad malária, ktorá sa počas druhej svetovej vojny objavila na juhu krajiny v okolí močiarov.

Posledný prípad ochorenia na maláriu bol zaznamenaný v roku 1959. Ak sa totiž v okolí už viac nenachádza človek s týmto ochorením, komár nemôže prenášať a šíriť chorobu.

Rizikové cestovanie?

Za šírenie mikróbov a vírusov ale nemôžu iba klimatické zmeny. Významne k nemu prispieva aj záľuba ľudí v cestovaní. Tak sa napríklad rozšíril aj vírus Zika, ktorého príbeh miestami pripomína Kolumbovo objavenie „Nového sveta“.

Vírus Zika totiž poznáme už od roku 1947, pričom sa pôvodne vyskytoval vo východnej Ázii a v Afrike. Nevenovala sa mu veľká pozornosť, pretože spôsobuje veľmi mierne ochorenie, ktoré spontánne prebehne po týždni. Ako sa ale migráciou dostal do Južnej Ameriky, preľudnenosť, turizmus a takzvaná imunologická naivita obyvateľstva spôsobili, že vírus zasiahol masy a dostal sa aj na iné kontinenty.  

Zika však nie je jediným príkladom. To, že sa náš organizmus s niektorými mikróbmi nezvykne stretávať, môže mať závažné následky aj pri iných ochoreniach.  „Poliovírus, ktorý je takmer vo všetkých štátoch eradikovaný, sa vyskytuje iba v niektorých. Jedným z nich je aj ten, kde som sa narodil, Afganistan,“ uviedol príklad parazitológ  Nasir Jalili. Dodáva, že príčinou je nízka preočkovanosť tamojšieho obyvateľstva, čo spôsobuje šírenie detskej obrny. Podobná situácia je aj pri záškrte, rôznych typoch hepatitídy, či tuberkulóze.

Nosíme ich v sebe od začiatku

Z toho, že v sebe máme nejaký vírus, ale nemôžeme viniť iba dnešnú dobu. Pravdou totiž je, že niektoré vírusy sú súčasťou nášho organizmu už od počiatku ľudstva. Určité retrovírusy si nosíme vo svojej DNA a Boris Klempa upozorňuje, že ich nie je málo.

Ak by ste sa o mikróboch a vírusoch radi dozvedeli viac, pozrite si záznam z debaty Science na N-tú.


zdroj: youtube.com/Nu Spirit Club

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia