Sója, kukurica, bavlna, repka, či tekvica. Práve tieto potraviny sú najčastejšie geneticky modifikované, aby boli čo najväčšie, mali sýtejšiu farbu, výraznejšiu vôňu, alebo aby lepšie odolávali chorobám a škodcom. Po zbere však najčastejšie neputujú na naše stoly, ale na výkrm dvadsiatich piatich miliárd kurčiat a ošípaných, ktoré môžu neskôr poslúžiť ako potrava pre ľudí.

O vplyve geneticky modifikovaných potravín prišiel na AFO okrem českých vedcov porozprávať aj jeden zo zakladateľov metód génového inžinierstva rastlín, profesor Marc Van Montagu. Montagu sa do histórie vedy zapísal objavom mechanizmu, ktorým môžu niektoré baktérie zmeniť program vývoja rastlinných buniek. Podstatou javu je pritom prenos časti dedičnej informácie baktérie do DNA rastliny.

V boji proti chorobám

Podľa vedcov odpovedá genetická modifikácia rastlín na aktuálne problémy spoločnosti. Jej cieľom je zaistiť dostatok kvalitných potravín vzhľadom na rastúcu svetovú populáciu, či eliminovať choroby, ktoré rastliny ohrozujú. Podľa profesora Jaroslava Doležela z Ústavu experimentálnej botaniky Akadémie vied ČR už „klasické“ poľnohospodárske šľachtenie pri tomto tempe nárastu ľudskej populácie nestačí. „Dnes už nie je možné hovoriť o technike šľachtenia bez použitia genetického inžinierstva,“ hovorí Doležel.

„Pokiaľ neprijmeme GMO potraviny, vzhľadom k preľudneniu planéty pôjde o samovraždu“, uviedol počas Konferencie o GMO profesor Marc Van Montagu z Flámskeho inštitútu biotechnológie. Veľmoci ako USA, Čína, ale aj Južná Amerika postupne začali alebo začínajú používať takto upravené potraviny, pretože podľa neho neexistuje žiadny racionálny dôvod to nerobiť. Ak by sa vraj vo výskume nepokračovalo, malo by to podľa Montagua dôsledky na rastliny a dobytok, u ktorých by sa vyvíjali stále nové a nové choroby.

Podľa Radislava Sedláčka z Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR môže genetická modifikácia pomôcť pri liečbe určitých chorôb, ako je napríklad hemofília. „Genetickou modifikáciou vieme u chorého posilniť populáciu červených krviniek.“

Oprava dedičnej informácie

Vedci už s prvými pozitívnymi výsledkami začali testy na myšiach aj pri inom nezvratnom ochorení – Huntingtonovej chorobe. Sedláček dokonca pozná dva prípady, kedy sa u pacientov s AIDS vedci pokúsili aplikovať túto metódu a prvé výsledky zatiaľ vyzerajú pozitívne.

Radovan Sedláček na AFO predstavil novšiu metódu génovej modifikácie CRISPR/Cas, ktorá umožňuje jednoduchú, presnú a lacnú opravu dedičnej informácie. Práve jej použitie je reálne aj u človeka. Metóda podľa neho vychádza z využívania baktérií pre vlastnú obranu.

Vedci tieto systémy objavili pred približne tromi až štyrmi rokmi a začali ich adaptovať tak, aby pre nich boli užitočné. Teraz chcú vytvoriť účelný, efektný a ekonomický nástroj, ktorý dokáže modifikovať nielen jednotlivé gény, ale aj celý genóm.

Zaslepujú nás emócie?

Vedci i laická verejnosť vedú už roky dlhé polemiky o tom, či sú geneticky upravované potraviny bezpečné a či nemôže mať takýto zásah proti prírode negatívny dosah na ľudstvo. Podľa profesora Montagu je to preto, že keď naše jedlo mení veda, príde nám to neprirodzené.

Ak by to urobil farmár, nevzbudilo by to v nás údajne obavy. Tie podľa neho vychádzajú iba z našich emócií, keďže tvrdí, že neexistuje žiadny racionálny dôvod, prečo by sme sa mali obávať.

Ako si však teda môžeme vysvetliť, že práve okolo genetických úprav jedla sa vyskytuje toľko mýtov a poloprávd? Čo vieme o vedľajších následkoch?

Podľa Radislava Sedláčka sú vedľajšie účinky bežné. „Ak pomocou GMO nástrojov zmeníme nejaký gén, nehovoril by som o vedľajších účinkoch, pretože tu efekty vždy budú a sú predikovateľné,“ povedal Sedláček na konferencii.

Podľa neho sú v súčasnej dobe vedci tak ďaleko, že dokážu predpovedať k akej zmene príde pri modifikácii určitého génu. „Keď toto vieme, môžeme navrhnúť, ktorý gén zmeniť, dá sa to dobre naplánovať,“ uzatvára Sedláček.

Spornosť experimentov

Nie všetci vedci ale majú na bezpečnosť geneticky modifikovaných potravín rovnaký názor. Keď firma Monsanto, jedna z najväčších inštitúcií zaoberajúca sa modifikovaním potravín, odmietla zverejniť štúdiu o genetickej úprave kukurice MON 863, francúzski vedci otestovali jej vplyv na potkanoch.

Hlodavce kŕmené touto kukuricou mali podľa ich výsledkov poškodené vnútorné orgány a poruchy v krvnom obraze. Výsledky testov však neboli overené a Európska komisia predaj kukurice na európskom trhu povolila. 

Napriek tomu, že podobných sporných testov existuje množstvo, svetové inštitúcie sú presvedčené o tom, že geneticky modifikované potraviny nemajú na ľudský organizmus negatívny vplyv. „Každá rešpektovaná organizácia, ktorá vyhodnocovala dostupné dôkazy, dospela k rovnakému záveru. Konzumovanie potravín s obsahom geneticky manipulovaných plodín neprináša o nič väčšie riziko ako konzumovanie rovnakých plodín modifikovaných konvenčnými poľnohospodárskymi metódami,“ uviedla svetová vedecká organizácia American Association for the Advancement of Science. Rovnaký názor zdieľajú aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), či Európska komisia.