Láska, bože láska, kde ťa ľudia berú? V mozgu

— Lenka Uherová

Láska možno prechádza cez žalúdok a bije nám z nej rýchlejšie srdce, ale celý tento krásny cit sa utvára v mozgu. Čo sa v ňom deje v prvej fáze zamilovanosti, či počas vážneho vzťahu? A ako mozog prežíva, keď sa s niekým rozídeme?

Láska, bože láska, kde ťa ľudia berú? V mozgu

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ ronymichaud

 Zamilovanosť už od nepamäti „núti“ ľudí robiť netradičné veci. Kvôli jedinej žene – Helene Trójskej sa viedla bájna vojna, ktorej následkom bola smrť tisícov mužov. V Indii zas smútok za milovanou manželkou dohnal vládcu Šáhdžahána k postaveniu známeho Taj Mahalu. Silného citu si bol vedomý aj William Shakespeare, ktorý preň nechal zomrieť azda najznámejší zamilovaný pár – Rómea a Júliu. 

Láska je jednoducho intenzívna. O tom, kde sa rodí, a prečo sme kvôli nej schopní robiť nepochopiteľné veci porozprával vo svojej prednáške pri príležitosti Týždňa vedy a techniky organický chemik Peter Szolcsányi.

Láska je (hlavne) chémia

„Dnes už máme obrovské množstvo nespochybniteľných experimentálnych dôkazov o tom, že láska je naozaj produktom ľudského mozgu. Je produktom konkrétnych biochemických reakcií, konkrétnych organických molekúl,“ hovorí Peter Szolcsányi.

Aké molekuly a aké chemické reakcie nás teda ovplyvňujú? Vezmime to pekne od začiatku, až tam, kde sa dvaja ľudia začnú priťahovať a vzniká tak šanca na vzťah. V prvej fáze, fáze stretnutia, to celé spúšťajú pohlavné hormóny testosterón a estrogén.

Donedávna sa podľa Szolcsányiho tieto hormóny delili na čisto mužský a ženský, ale teraz už vieme, že aj ženy tvoria testosterón a muži estrogén. Estrogén sa totiž v tele vytvára z testosterónu. „V prvej fáze zaľúbenia paradoxne začína u muža hladina testosterónu v porovnaní s fyziologickými normami klesať,“ hovorí Peter Szolcsányi. U zaľúbených žien zas naopak hladina testosterónu stúpa.

Vysvetlenie je podľa Szolcsányiho pomerne jednoduché. Na to, aby v prvej fáze muž ženu očaril, sa k nej musí správať citlivo. Naopak, aby si ho žena pustila k sebe bližšie, je vďaka zvýšenému testosterónu ráznejšia a otvorenejšia.

laska pixabay com aliceabc0

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ aliceabc0

Dokáže hory prenášať

Ak je „stretávacia fáza“ úspešná a dvaja ľudia sa chcú spoznať, začnú sa s nimi diať zaujímavé veci. Keď si dohodnú prvé stretnutie, začne sa u nich produkovať hormón fenyletylamín, vďaka ktorému sa na danú osobu tešíme.

Keď už ale nastane čas stretnutia, veľká časť ľudí začne pociťovať obavy a stres. Za tie je zodpovedný noradrenalín tvoriaci sa v nadobličkách. Z evolučného hľadiska nám majú stresové hormóny pomôcť zvládnuť kritické situácie, kvôli čomu nám začne odrazu prudšie biť srdce, činnosť orgánov sa zrýchli a začneme sa potiť. Telo sa tak pripravuje na „boj“, alebo útek.

Ak sa rozhodneme „bojovať“ a boj je úspešný, stres opadne a v mozgu sa začne vyplavovať jeden z kľúčových neurotransmiterov – dopamín. Malinká molekula, ktorá je pre lásku extrémne dôležitá a núti náš organizmus opakovane vykonávať tie isté príjemné činnosti. Vďaka nej pociťujeme eufóriu, radosť, vzrušenie a príval energie, máme odrazu pocit, že je všetko krásne a nepotrebujeme ani spať. Človek ako keby ani nebol sám sebou.

Súvisí s tým aj ďalšia molekula serotonín, ktorého hodnota počas prvotného zaľúbenia rapídne klesá. Serotonín totiž zodpovedá za pocit nepokoja.

Zaujímavé je, že nízka hladina serotonínu je príznačná pre pacientov s obsedantno-kompulzívnou poruchou (OCD), ktorí majú nutkanie stále opakovať tie isté činnosti. U zaľúbeného človeka je to podobné. Neustále na toho druhého myslí a akonáhle s ním napríklad dotelefonuje, má nutkanie mu opäť zavolať.

Až kým nás smrť nerozdelí

Ak sa vzťah upevní a druhá fáza vášne, ktorá môže trvať od pol roka až do dvoch rokov skončí, nasleduje fáza stáleho vzťahu. Aj tá je charakteristická konkrétnou biochemickou situáciou a  molekulami. Poznáme ich hneď niekoľko, ale najdôležitejšie sú dve z nich. U žien sa začne produkovať malá bielkovina, peptid oxytocín a u mužov vazopresín.

Oxytocín sa u žien produkuje vtedy, keď sa začnú v prítomnosti svojho priateľa cítiť isto a komfortne. Prejavuje sa pritom až materinskou starostlivosťou. Oxytocín je totiž molekula spojená s materstvom. U tehotných žien spúšťa pôrod a podáva sa aj pri jeho vyvolávaní. Po pôrode zas u ženy spúšťa tvorbu mlieka.

„Vazopresín má u mužov veľmi podobné vlastnosti ako oxytocín u žien, cíti sa s tou ženou komfortne, nemá dôvod chodiť s kamarátmi často von,“ vysvetľuje Peter Szolcsányi. Navyše podľa neho súvisí ešte s jednou zaujímavou vlastnosťou, a to teritoriálnym správaním. Má tendenciu ženu a svojich potomkov ochraňovať pred potenciálnymi hrozbami.

socha pixabay com AdinaVoicu

Oxytocín a vazopresín prispievajú k dlhodobému vzťahu, zdroj: pixabay.com/ AdinaVoicu

Je to ako zobrať narkomanovi drogu

Oxytocín a vazopresín majú ešte jednu zaujímavú spoločnú vlastnosť, a to produkciu krátko žijúcich, ale dôležitých endorfínov, ktoré vznikajú aj pri športe. Ich vyplavovanie spôsobuje pocit šťastia a patria medzi takzvané endogénne opiáty, pretože si ich telo produkuje samé.

„Účinky to má de facto ako narkotiká, ktoré si telo produkuje samo ako dôsledok kvalitného partnerského vzťahu a ktoré ešte viac posilňujú túžbu tráviť čas s partnerom,“ hovorí Peter Szolcsányi.

Ak potom náhle dôjde k rozchodu, vyvoláva to v nás nepríjemné pocity. Na biochemickej úrovni podľa Petra Szolcsányiho dochádza k tomu, že sa extrémne zníži aktivita centier v mozgu, ktoré produkujú dopamín. Ak totiž odrazu prídeme o všetky tieto príjemné zážitky, je to ako keby sme boli narkoman a niekto nám zobral drogu.

Peter Szolcsányi dokonca uvádza, že keď vedci porovnali skeny mozgov ľudí po rozchode s ľuďmi, ktorí sa liečia z určitej závislosti, veľmi nápadne sa podobali.

Szolcsányi ale upozorňuje, že ešte zďaleka nevieme o „chémii lásky“ všetko, aj keď máme poznatky o tom, ako láska vzniká, ako pretrváva, zaniká a čo s nami robí. Jedno je ale isté. Všetky emočné stavy ako hnev, radosť, či smútok vychádzajú z chémie.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia