Vedci z americkej Yale University nedávno zistili, že posypová soľ, či chlorid sodný môžu mať účinok na pohlavie žiab. Svoj výskum zverejnili v časopise Canadian Journal of Fisheries and Aquatic Sciences, kde varujú pred následkami protišmykového prostriedku na tieto obojživelníky. Žabie samičky podľa nich mení na samcov.

Molekuly v prestrojení

Vedci sú si už dávnejšie vedomí vplyvu hormonálnych látok z odpadových vôd na vodné živočíchy. Zdá sa ale, že podobné účinky by mohli mať aj chemikálie používané v rozmrazovacích látkach, ktoré vtekajú do rybníkov, kde sa živočíchy rozmnožujú. Tie dokážu ovplyvniť zmenu pohlavia mladých žiab vo vývine.

Podľa výskumníkov sú za zmenou pohlavia špecifické molekuly, ako napríklad spomínané molekuly sodíka. Tie sa dokážu viazať na receptory v bunkách obojživelníkov a napodobniť účinky testosterónu a estrogénu.

„Jedna molekula soli má len veľmi malú podobnosť s pôsobením testosterónu,“ povedal vo vyhlásení pre YaleNews vedúci štúdie Max Lambert. Problémom je podľa neho až intenzívne solenie, kvôli ktorému do rybníkov putuje veľké množstvo soli.

Dub im prospieva

Výskumníci testovali dôsledky rôznych látok na život žiab tak, že ich umiestnili  do rôznych 500 litrových zásobníkov s vodou. Niektoré zásobníky obsahovali rozdielne množstvá posypovej soli, iné  zase roztoky z dubových, či javorových listov.  Nádržami s odpadom z listov sa vedci snažili napodobniť prirodzené prostredie žiab, keďže v typických lesných rybníkoch sa ich zvyšky bežne vyskytujú.

Medzi druhmi kladúcimi vajíčka je prirodzené, že sú žubrienky samičiek väčšie ako samčekovia. U žiab chovaných v nádržiach s posypovou soľou sa ale ukázalo, že ich samičky neprerastú. Rozmrazovacie látky navyše poškodzujú ich vajíčka a zmenšujú veľkosť ich potomkov. V najhoršom scenári by to podľa Maxa Lamberta mohlo viesť k vyhynutiu žiab vo voľnej prírode a ohroziť aj iné vodné živočíchy.

U žiab chovaných v nádržiach s dubovým lístím bol efekt presne opačný. Nielenže boli žubrienky samičiek prirodzene väčšie, ale bolo ich v priemere o 63 percent viac. Po pridaní soli sa opäť zmenšili a ich pomer klesol o desať percent.

Javor, na rozdiel od dubu, nemal na žaby žiaden efekt.

Stačilo dvadsať rokov

Postupný úbytok obojživelníkov predstavuje reálny ekologický problém. Žaby totiž už utrpeli obrovské straty vinou takzvaného ranavírusu. Podľa odhadov ich počet v posledných dvadsiatich rokoch klesol približne až o osemdesiat percent.

Vírus je známy už od roku 1960, ale s infekciou a množstvom uhynutých živočíchov po celom svete ho začali spájať až v roku 1980.

Infekcia zapríčinená ranavírusom postihuje najmä studené stavovce a prenáša sa priamym kontaktom, neraz aj infikovaním potomka od rodiča, či kontaminovanou vodou. Jeho šírenie podporuje aj obchod so zvieratami, kvôli ktorému sa ochorenie ľahko roznáša po celom svete.

Infekcia ranavírusmi sa prejavuje začervenaním spodnej časti brucha a končatín, či dokonca krvácaním orgánov. Okrem hrozby vykrvácania sa zvieratá stávajú aj ľahkou korisťou pre predátorov, keďže sú v dôsledku ochorenia letargické a zdržiavajú sa na miestach, kde ich je možné ľahko uloviť.

Ochorenie bohužiaľ nie je možné vyliečiť úplne a odstrániť ho je veľmi zložité, keďže ním trpia celé populácie.