Bunky po smrti organizmu bojujú o život aj týždne

— Lenka Uherová

Život v tele pokračuje aj po smrti. Nie, nejde o sci-fi správu o nesmrteľnosti. Po úmrtí totiž neprežíva človek, ale len niektoré bunky. Aj po prehlásení za mŕtveho tak v tele ďalej prebiehajú rôzne procesy a niektoré časti organizmu dokonca svoju aktivitu zvyšujú.

Bunky po smrti organizmu bojujú o život aj týždne

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ karigamb08

V prvých okamihoch po smrti nemusia niektoré bunky v našom tele tento jav zaregistrovať a svoju prácu vykonávajú ďalej. Jednotlivé typy buniek totiž majú okrem rôznej životnosti aj rôznu dĺžku regenerácie a odolnosť voči extrémnemu stresu.

Podľa jedného z autorov novej štúdie zverejnenej v časopise Open Biology, Petera Nobla z University of Washington, je vraj dokonca pravdepodobné, že niektoré prežívajúce bunky sa snažia ešte niekoľko dní až týždňov po smrti proces umierania zvrátiť a zregenerovať sa. Jednými z nich sú aj naše kmeňové bunky.

Bojujú ďalej

Medzinárodný tím vedcov vedený Alexom Pozhitkovom z University of Washington študoval posmrtné procesy v populárnych akváriových rybičkách, daniách pruhovaných, a v myšiach.

Počas pozorovaní si vedci všimli, že v telách mŕtvych živočíchov pokračoval proces génovej expresie, ktorá riadi produkciu proteínov a iné dôležité chemické reakcie v zvieracom aj ľudskom tele.

Za významný objav považujú vedci najmä to, že zaznamenali zvýšenie génovej transkripcie, čo je prvý krok pri génovej expresii, kedy dochádza ku kopírovaniu DNA do RNA. Toto bunkové správanie je spojené so stresom, imunitou, zápalom, či rakovinou, na základe čoho sa v tele po smrti rozmáhajú práve tieto procesy.

Vedci veria, že sa tento jav vyskytuje u všetkých zvierat, a mohlo by tomu tak byť aj v prípade človeka.

Je tiež zaujímavé, že v súvislosti s transkripciou génov odpozorovali aj zvýšenie aktivity buniek, podobne ako počas embryonálneho vývoja. Tento jav dokonca pôsobí , ako keby sa určité časti tela vrátili v čase, keďže bunky vykazujú aktivitu zodpovedajúcu ranému štádiu ľudského vývoja.

Dania pruhoavana wikimedia Marrabbio2

Dania pruhovaná, zdroj: Wikimedia Commons/ Marrabbio2

Sabotujú nechcene transplantácie?

Vedci tento objav pomenovali aj ako „Twilight of Death“, teda Súmrak smrti, čo odkazuje na obdobie medzi smrťou a rozkladom, kedy ešte nie sú všetky bunky v tele mŕtve. Výsledky štúdie tak naznačujú, že smrť nie je ako „stlačenie“ vypínača, ale ide skôr o pomalý proces vypínania.

Informácie získané počas výskumu by vedcom mohli pomôcť lepšie pochopiť proces smrti, ale ho aj oddialiť. Navyše by mohli mať aj reálny vplyv na transplantáciu orgánov.

Staršie výskumy, vrátane štúdie z National Institutes of Health z roku 2011 totiž naznačili, že sa u pacientov po transplantácii darcovských orgánov zvyšuje riziko vzniku rakoviny.

Vedci priznávajú, že by toto spojenie mohlo mať na svedomí práve „obdobie súmraku“, kedy sa v tele rozširujú spomínané zápalové reakcie. To by vysvetľovalo prečo vedú darované orgány mladých a zdravých ľudí, ktorí prišli o život napríklad pri tragickej nehode, k zvýšenému riziku rakoviny príjemcov.

Ak by to tak bolo, podľa P. Nobleho by to vedcom poskytlo možnosť otestovať pred transplantáciou darcovské orgány na konkrétne gény a toto riziko znížiť.

Najskôr prichádzame o energiu

Minulý rok zverejnil portál AsapScience video, ktoré opisuje, čo sa deje s ľudským telom od momentu smrti až po jeho rozklad.

Podľa neho sa už pár sekúnd po smrti z tela uvoľňuje prebytočná energia, utlmuje sa mozgová energia a z tela uniká kyslík. Mozog prestane produkovať hormóny regulujúce rôzne telesné funkcie, čo trvá ešte niekoľko minút.

Nedostatok energie po pár minútach spôsobí, že sa uvoľnia svaly a telo vylúči aj nestrávené zvyšky potravy.

Vplyvom odkrvenia už počas prvých 15 až 20 minút bledne koža a krv sa presúva na najnižšie miesto v tele. Do 12 hodín nadobudne telo červeno-fialové zafarbenie a na koži sa objavia posmrtné fľaky. Po troch až šiestich hodinách nastupuje posmrtná stuhnutosť a kŕč sa v svaloch udrží približne jeden až dva dni.

Bez prúdenia krvi sa v tele hromadia mŕtve bunky, ktoré spolu s oxidom uhličitým znižujú pH tkanív. Bunkové membrány sú oslabené, praskajú a produkujú cytosól, ktorý obsahuje proteíny a enzýmy štiepiace spolu s mikroorganizmami okolité tkanivá.

Do rozkladného procesu sa zapoja aj baktérie z gastrointestinálneho traktu, čím vzniká nepríjemný zápach a rozpad aminokyselín priťahuje hmyz, ktorý konzumuje tkanivo.

Začne prebiehať suchý rozklad, ktorý trvá približne rok. Ak sa pozostatky nachádzajú v prírode, tá následne zrecykluje ich zvyšok.

Zdroj: Youtube

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia