Často počúvame ľudí, trpiacimi chronickými bolesťami, napríklad artritídou, alebo migrénami, ako sa sťažujú na počasie. Ich bolesti sa pri prudkých výkyvoch počasia zhoršujú.

V jednom výskume, ktorý sa robil v 90. rokoch v Spojených štátoch amerických, sa až dve tretiny pacientov s chronickými bolesťami priznalo, že bolestivo pociťujú zmeny počasia.

Veľké množstvo ľudí zase o sebe prehlasuje, že dokáže podľa svojho tela predpovedať počasie, napríklad príchod búrky. V už zmienenom prieskume to o sebe tvrdila niečo viac ako polovica respondentov. Podľa súčasných vedných poznatkov môžu mať pravdu.

Existuje viacero vysvetlení a teórií o vplyve počasia na rôzne chronické bolesti. Samozrejme záleží aj od toho, o aký typ bolesti ide.

Zároveň však viacero odborníkov pripúšťa, že jednoznačnú odpoveď na súvislosť medzi chronickými bolesťami a zmenami počasia, nemáme.   

Tlak vzduchu

Najčastejšie sa však ako dôvod uvádza atmosférický tlak. Keď sa napríklad blíži búrka, tlak vzduchu klesá.  

„Vplyv zmien počasia na pacientov s chronickou bolesťou je sprostredkovaný viacerými mechanizmami. Jeden z najdôležitejších ide cez zmeny atmosferického tlaku ovplyvňujúcich najmä postihnuté (poškodené) tkanivá organizmu, v ktorých prebieha reaktívny zápal s opuchom,“ vysvetľuje prednosta Algeziologickej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity Igor Martuliak.

„Pri znížení tlaku vzduchu sa tieto môžu do istej miery roztiahnuť, teda opuchnúť ešte viac a následne dráždením nervových zakončení byť zdrojom ďalšej bolesti,“ tvrdí.

Podľa Martuliaka môžu potom väčším objemom tlačiť na okolité tkanivá alebo roztiahnutím ciev ďalej postihnuté tkanivo prekrviť, čo môže ešte viac zhoršiť opuch a prekrvenie.  

„Možný je vplyv tlaku aj na metabolické a elektrochemické procesy v bunkách (vrátane nervových) s ovplyvnením až narušením ich funkcie,“ dodáva.

Nervové obvody pre teplo a chlad sú prepojené

Dôležitá je aj teplota vzduchu. Poškodený nervový systém môže byť citlivejší na striedanie tepla a chladu.

Vedci z Lekárskej školy v Severnej Karolíne sa preto najnovšie pozreli na to, ako nervový systém spracováva vysoké a nízke teploty.

V experimente odstránili pokusnému zvieraťu nervový obvod, ktorý detegoval teplo. Výsledkom bolo, že zviera získalo väčšiu citlivosť na chlad.

„Odstránenie tohto obvodu, ktorý zvieratá používajú na vnímanie tepla, v nich zvýšilo precitlivenosť na chlad,“ povedal vedúci výskumného tímu Mark Zylka. Je to podobné, ako keď v miestnosti náhle pustíme klímu.

Výskum teda ukázal, že nervové obvody pre teplo a chlad sa v mieche vzájomne regulujú. Štúdia vedcov vyšla pred pár dňami vo vedeckom časopise Neuron.

„Objav má dopad na to, ako vnímame vysoké a nízke teploty a prečo ľudia s určitou formou chronickej bolesti, ako je neuropatická bolesť alebo bolesť, ktorá je priamym dôsledkom poranenia nervového systému, pociťujú zvýšenú reakciu na chladné teploty,“ vysvetľuje Zylka.