Sme na prahu postantibiotickej éry

— Frédérique Hazéová

Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách sa koná každoročne 18. novembra z iniciatívy Európskej únie a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu ochorení v Štokholme. Tento rok sa zameral na riziká samoliečby antibiotikami, ako aj na rastúcu antimikrobiálnu rezistenciu.

Sme na prahu postantibiotickej éry

Antibiotiká niesú lentilky. Upozorňuje na to aj Európska Komisia. Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, Gabi Butcher

Podľa údajov, ktoré má Európska komisia k dispozícii z 30 krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru sa napriek dlhoročným snahám o zníženie spotreby antibiotík v žiadnej krajine v rámci zdravotníckeho systému nepodarilo ich spotrebu významne zredukovať. V ôsmich krajinách, vrátane Slovenska, bolo dokonca zaznamenané jej výrazné zvýšenie.

Na Slovensku bol síce v roku 2009 zaznamenaný pokles počtu predpísaných balení antibiotík, následne však došlo k jeho výraznému zvýšeniu, a to z 5,3 milióna balení v roku 2012 na 5,7 milióna v roku 2013.

Podľa záverečnej správy prieskumu špeciálneho Eurobarometra 407 z roku 2013, ktorý sa venoval antimikrobiálnej rezistencii, užívalo na Slovensku až 41% opýtaných za posledných 12 mesiacov antibiotiká, pričom európsky priemer bol 35%. V danom období tvorili na Slovensku aj v Európskej únii väčšinu užívateľov ženy. 

Superbaktérie a znižovanie účinnosti

Jedným zo závažných problémov, ktoré súvisia s nadmerným užívaním antibiotík, je zvyšujúca sa rezistencia baktérií. Dochádza totiž k mutáciám mikróbov voči antibiotikám, ktoré na ne boli dovtedy účinné.

„Nemôžeme na európskej úrovni zatvárať oči nad tým, že antibiotiká, ktoré v minulosti dokázali liečiť veľmi významné choroby a dokázali zabrániť mnohým bakteriálnym infekciám, ako aj zachrániť mnoho životov, sú v súčasnosti čoraz menej účinné,“ hovorí vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie v SR Andrej Králik.

V súvislosti s rezistenciou je potrebné rozlišovať dva základné pojmy – antimikrobiálny a antibiotický. Zatiaľ čo antibiotická látka účinkuje len proti bakteriálnej infekcii, látka s antimikrobiálnym účinkom pôsobí na všetky typy mikróbov, vrátane baktérií. „A to je práve ten moment, ktorý robí pri bežnom kontakte s pacientmi problém, pretože nerozlišujú či majú bakteriálnu alebo inú infekciu a domáhajú sa toho antibiotika za každých okolností,“ vysvetľuje riaditeľka Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku MUDr. Darina Sedláková.

Stúpajúca rezistencia môže v niektorých prípadoch spôsobovať vznik nebezpečných organizmov. „Vznikajú dokonca aj takzvané superbaktérie, ktoré sú potom rezistentné voči väčšine antimikrobiálnych látok, nehovoriac len o antibiotických látkach. Či už je to „Super bug“, zlatý stafylokok (MRSA) alebo iné, spôsobujú ťažké infekcie, ktoré môžu viesť až k úmrtiam,“ zdôrazňuje Sedláková.

rezistencia voci antibiotikam infografika zivotbezantibiotik sk
zdroj: zivotbezantibiotik.sk

Troma základnými faktormi, ktoré spôsobujú rezistenciu, sú nadužívanie antibiotík, podužívanie antibiotík a zneužívanie antibiotík. V prvých dvoch prípadoch môže ísť o nesprávne stanovenie diagnózy zo strany lekára, alebo zlé určenie typu antibiotika, jeho množstva či dĺžky trvania liečby. Pri zneužívaní zas ide o samoliečbu pacientov, ktorí tieto lieky užívajú bez povolenia lekára.

Podľa tlačovej správy vydanej k Európskemu dňu zvyšovania povedomia o antibiotikách je až 80% zimných ochorení, ktoré postihujú nos, uši, hrdlo a pľúca vírusového pôvodu. V takých prípadoch sú antibiotiká neúčinné a napriek tomu, že je pacient možno presvedčený o opaku, by ich nemal užívať.

Samotným lekárom môže pri diagnostike a rozhodnutí, či ide o bakteriálne alebo vírusové ochorenie pomáhať viacero druhov vyšetrení, z ktorých najrýchlejšie je takzvané CRP vyšetrenie. Na Slovensku ho však na rozdiel od našich českých susedov hradí väčšina zdravotných poisťovní len u detí.

Nie všade sú antibiotiká na predpis

V rámci Slovenskej republiky sú všetky antibiotiká viazané na lekársky predpis, no v mnohých krajinách tomu tak nie je. „Sú viaceré štáty, aj v rámci Európskej únie, kde sa antibiotiká dajú kúpiť bez predpisu,“ potvrdzuje Sedláková. Cestovateľský turizmus tak podľa nej môže tiež napomáhať rastúcej samoliečbe pacientov antibiotikami.

„Až 89% krajín zemegule má antibiotiká na voľno,“ konštatuje infektológ MUDr. Vladimír Krčméry. „Baktérie nevieme ohraničiť nejakými schengenskými devízami. Nevieme genotypy multirezistentných kmeňov prinútiť, aby cirkulovali tam, kde si s nimi vieme poradiť. A dôkazom toho je to, že najrezistentnejšie kmene prišli do Európy z tretieho sveta,“ dodáva. 

Dôsledná regulácia užívania antibiotík a redukcia ich zbytočného či nesprávneho používania je preto veľmi dôležitá. „Sme na prahu priepasti postantibiotickej éry. Neuvážený krok, hoci aj vpred, znamená hlboký pád,“ varuje Krčméry.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia