Vo svojej štúdii sledovala Gabriela Štefániková zmeny parametrov koordinačných schopností, a to v rámci troch 10-týždenných tréningových programov. Deti, ktoré sa štúdie zúčastnili, mali pri cvičeniach na Nintendo Wii regulovať pohyb ťažiska svojho tela na základe vizuálnej spätnej väzby.  Zo zistení vyplynulo, že cvičenia na Nintendo Wii boli z hľadiska zlepšenia ich motorických schopností účinnejšie ako balančné cvičenia na nestabilných podložkách.

Na to, aby sme zistili, či bol tréningový program účinný, je však potrebné vykonať sériu motorických testov. Tie môžu byť použité nielen v prípade športovo zdatnejších detí, ale aj pri posudzovaní telesnej zdatnosti bežnej populácie.

Jedným z nich je napríklad 10-sekundový test výskokov na zariadení FiTRO Jumper, ktoré pozostáva z kontaktnej platne napojenej na počítač. Toto zariadenie je schopné s presnosťou na tisícinu sekundy merať trvanie letových a oporných fáz a vypočítať z nich výšku výskoku, zrýchlenie počas odrazu, či rýchlosť v konečnom okamihu odrazu a výkon v jeho koncentrickej fáze. 

Posledný z parametrov vyjadruje schopnosť vykonať čo najväčšiu mechanickú prácu v čo najkratšom čase. Jeho hodnota závisí od morfologického zloženia aktivovaných svalov, ako aj od funkčného stavu nervovosvalových mechanizmov, ktoré regulujú sťahovanie jednotlivých svalových skupín dolných končatín. 

Podľa tohto parametra možno nepriamo posúdiť aký je podiel rýchlych svalových vláken v spomínaných svalových skupinách dolných končatín detí a mládeže vo veku od šesť do osemnásť rokov. Ak je ich podiel vyšší, znamená to, že deti majú väčší predpoklad pre športy, pri ktorých treba byť hlavne rýchly.

Veľmi populárny je aj test agility, čiže test posudzujúci reakčno-rýchlostné schopnosti. Úlohou testovaného je dotknúť sa čo najrýchlejšie dolnou končatinou jednej zo štyroch platní podľa toho, v ktorom rohu monitora sa zobrazí podnet. Výsledkom je najlepší, najhorší a priemerný senzomotorický čas zo všetkých, respektíve z definovaného počtu najlepších reakcií v každom zo smerov pohybu. 

Na jeho meranie sa používa zariadenie FiTRO Agility Check (FiTRONiC, SK), ktoré pozostáva zo štyroch kontaktných platní napojených na počítač. Jednotlivé platne fungujú ako časový spínač. 

Prierezové vyšetrenia u jedincov rôzneho veku ukázali, že sa senzomotorický čas so stúpajúcim vekom síce skracuje, no po dosiahnutí najnižšej hodnoty v dospelosti sa začne opäť predlžovať. Aj pri týchto hodnotách sa teda prejavuje určitá veková závislosť. Obzvlášť výrazná je pritom v detskom a pubertálnom veku. 

Pri posudzovaní úrovne daných hodnôt by sa preto malo vychádzať z noriem, ktoré budú prispôsobené jednotlivým vekovým skupinám. Pri využívaní reakčného času ako určujúcej informácie pri výbere mládeže so športovým nadaním je však nutné byť opatrný. Značná vegetatívna labilnosť detí totiž ovplyvňuje presnosť meraní senzomotorických parametrov. 

Hodnoty senzomotorického času v teste agility preto môžeme brať do úvahy len ako orientačný prehľad jeho úrovne u detí školského veku v porovnaní s dospelou populáciou. Senzomotorický čas klesá veľmi výrazne vo veku 7 až 10 rokov (27,1 percenta) a 10 až 14 rokov (26,5 percenta). K miernejšiemu poklesu hodnôt dochádza vo veku od 14 do 18 rokov (16,5 percenta).

U detí sa uplatnila takzvaná súťažná verzia testu agility, ktorá môže byť využitá aj pri rôznych športových podujatiach, či už v rámci škôl alebo športových klubov. Tento test vykonávajú dve osoby súčasne, pričom sa po každej reakcii na obrazovke zobrazí aktuálne skóre. Na konci testu môžu vidieť priemerný, najlepší a najhorší čas. 

Keď sa test agility vykonával formou simulovanej súťaže, výsledný senzomotorický čas bol výrazne kratší ako za nesúťažných podmienok. 

(1) začiatočná pozícia testovaných osôb – stoj medzi štyrmi kontaktnými platňami, (2) test – dotyk dolnou končatinou jednej zo štyroch platní podľa lokalizácie podnetu na monitore počítača, (3) aktuálne skóre po každom dotyku platne, (4) príklad výsledku testu

Takéto testovanie detí a mládeže vo veku 6 až 18 rokov sa napríklad uskutočnilo na súkromnej základnej škole a súkromnom gymnáziu ESPRIT v Bratislave. Za organizáciu a podporu tohto sledovania patrí vďaka pani riaditeľke Adriane Cirákovej a Martinovi Kotyrovi.

Novinkou pri posudzovaní reakčno-rýchlostných, odrazových či rovnováhových schopností bolo použitie zariadenia Spinal Mouse®, ktoré umožňuje merať zakrivenie chrbtice a jej pohyblivosť. Toto meranie vykonával skúsený examinátor José María Muyor z Univerzity v Almeríi v rámci jeho 3-mesačného výskumného pobytu na FTVŠ UK v Bratislave.

Testovanie telesnej zdatnosti detí a mládeže by malo byť súčasťou zdravého životného štýlu mladej generácie. Moderná diagnostika poskytuje nielen spoľahlivejšie merania, ale aj širšiu a atraktívnejšiu paletu testov ako doteraz používané motorické testy. 

V súčasnosti už aj u nás existujú okrem zložitých diagnostických systémov používaných na špecializovaných pracoviskách aj relatívne jednoduché, prenosné a počítačom riadené zariadenia, ktoré možno používať v telocvičniach či iných školských a športových zariadeniach.