Rýchlosť reakcie a rýchlosť pohybu sa rozvíjajú samostatne alebo komplexne, s čím sa v športovej praxi stretávame častejšie. V takom prípade hovoríme o disjunktívnych reakčno-rýchlostných schopnostiach. Pozostávajú zo senzorickej, rozhodovacej a motorickej zložky.

Testovanie agility

Jednou z možností posudzovania disjunktívnych reakčno-rýchlostných schopností je test, pri ktorom je úlohou testovanej osoby dotknúť sa čo najrýchlejšie dolnou končatinou jednej zo štyroch platní podľa umiestnenia podnetu v príslušnom rohu monitora.

Na meranie senzomotorického času možno použiť zariadenie FiTRO Agility Check (FiTRONiC, SK). To pozostáva zo štyroch kontaktných platní, ktoré sú napojené na počítač. Jednotlivé platne pritom fungujú ako časový spínač.

Využívať možno dve alternatívy vykonania testu. Pri jednej z nich testovaná osoba reaguje z fixnej polohy v strede, pri druhej z umiestnenia posledného podnetu. Zariadenie umožňuje voľbu počtu podnetov, tvaru a farby zobrazovaného objektu, ako aj farby pozadia. Podnety môžu byť generované náhodne, alebo ich lokalizáciu a časové rozpätie naprogramuje vyšetrujúci. 

Vytvorenie protokolu poskytuje možnosť do určitej miery rešpektovať špecifické požiadavky jednotlivých športov (napríklad počet kontaktných platní a vzdialenosť medzi nimi, či ich rozmiestnenie v priestore, veľkosť a tak ďalej). 

Naše sledovania ukázali, že tieto modifikácie testu agility predstavujú špecifickejšiu a teda aj vhodnejšiu alternatívu na posudzovanie disjunktívnych reakčno-rýchlostných schopností športovcov ako jeho všeobecná verzia.

Umožňujú citlivejšie diferencovať športovcov rôznej výkonnosti, či prípadne rôznych hráčskych funkcií. Navyše, v športových hrách a úpolových športoch poskytujú informáciu o rýchlosti reakcií do jednotlivých smerov pohybu.

Stolní tenisti a bedmintonisti rýchlejší ako tenisti

Prierezové vyšetrenia týchto schopností vo vybraných športoch s rozdielnymi nárokmi na ich využívanie poukázali na zreteľné rozdiely medzi jednotlivými skupinami športovcov.

Stolní tenisti, bedmintonisti, šermiari, tae-kwon-disti a karatisti mali v teste agility najkratšie senzomotorické časy (< 350 ms), po nich nasledovali hokejisti, tenisti, futbalisti, volejbalisti, basketbalisti a hokejbalisti (350 ms – 400 ms), potom aikidisti (400 ms – 450 ms) a nakoniec džudisti a zápasníci (450 ms – 500 ms).

Tento test agility poskytuje informáciu o senzomotorickom čase, ktorý zahŕňa tak reakciu, rozhodnutie, ako aj vykonanie pohybu (výkroku, respektíve výbehu). Z praktického hľadiska je však dôležité poznať podiel každej zložky na celkovom výsledku v teste. Preto je vhodné ako doplnkovú informáciu použiť meranie jednoduchého a výberového reakčného času. Na posúdenie podielu času reakcie s výberom a času behu so zmenami smeru na celkovom čase v teste agility sme navrhli takzvaný „Agility Index“. 

Umožňuje lepšie diferencovať jedincov a skupiny športovcov, ako aj posúdiť zmeny jednotlivých zložiek disjunktívnych reakčno-rýchlostných schopností bezprostredne po zaťažení alebo po dlhšie trvajúcom systematickom tréningu.

Čím intenzívnejšie zaťaženie, tým pomalšie reakcie

Je známe, že únava vyvolaná telesným zaťažením vedie k zhoršeniu rýchlosti reakcií. Zistili sme, že zmeny senzomotorického času po zaťažení závisia od jeho intenzity. Zlepšuje sa po zaťažení nízkej intenzity, je však negatívne ovplyvnený zaťažením vysokej intenzity.

Nemenej dôležitým faktorom je aj typ podnetov (dotykový, zvukový, vizuálny), ich počet a kompatibilita, najmä pokiaľ športovec reaguje v stave únavy. Zistili sme, že kým rozcvičenie vo forme zaťaženia nižšej intenzity prispieva k rýchlejším reakciám na vizuálne podnety, únava vyvolaná zaťažením vyššej intenzity je zodpovedná za zvyšujúce sa reakčné časy.

Približne nad úrovňou anaeróbneho prahu možno pozorovať výraznejšie zvýšenie jeho hodnôt pri reakciách na laterálne nesúhlasné ako súhlasné podnety (jedinci reagujú na podnet na ľavej strane pravou rukou a vice versa, respektíve reagujú na podnet na ľavej strane ľavou rukou a vice versa).

Inou možnosťou je posúdenie vplyvu únavy na nervovosvalovú výkonnosť po špecifickom zaťažení, napríklad po futbalovom zápase. Po prvom polčase sme nezistili významné zmeny senzomotorického času. Po druhom polčase sme však zistili jeho významné zhoršenie, ale len na kratšej vzdialenosti medzi jedincom a kontaktnými platňami. Toto svedčí skôr o narušení percepčnej a akceleračnej zložky testu agility ako o celkovej rýchlosti behu.

Test agility odráža charakter tréningu

Okrem zmien senzomotorického času bezprostredne po zaťažení sme sledovali aj vplyv šesťtýždenného agility-balančného tréningu na nervovosvalovú výkonnosť basketbalistiek. Po tréningu pozostávajúcom z balančných cvičení vykonávaných za súčasných reakcií na vizuálne podnety došlo k zlepšeniu senzomotorického času v teste agility.

K tomu veľmi pravdepodobne prispelo významné zvýšenie rýchlosti pri výbehu, keďže sme nezaznamenali významné zmeny jednoduchého a výberového reakčného času. Svedčí o tom aj významný vzťah medzi percentuálnym znížením senzomotorického času v teste agility a zvýšením maximálnej rýchlosti pri výbehu. Znamená to, že tréning viedol k zlepšeniu motorickej, nie však senzorickej a rozhodovacej zložky testu.

Skúsenosti ukazujú, že špeciálnym systematickým tréningom možno zlepšiť rýchlosť pohybových reakcií. V skupine reprezentantiek vo volejbale sme po šiestich týždňoch pri bežne používaných tréningových prostriedkoch nezistili významné zmeny senzomotorického času. Avšak po šesťtýždennom letnom prípravnom období s dvojfázovými tréningami a prípravnými zápasmi zameranými na rozvoj rýchlosti pohybových reakcií došlo u toho istého kolektívu k významnému zlepšeniu senzomotorického času.

Výsledky nasvedčujú, že popri nesporných genetických dispozíciách sa na rozvoji reakčno-rýchlostných schopností okrem biologickej vyspelosti a dĺžky trvania tréningových podnetov podieľa aj charakter športovej prípravy podmieňujúci adaptačné procesy v organizme.

Diagnostika môže v tomto prípade slúžiť na posúdenie účinnosti tréningu a pre prípadnú korekciu jeho náplne. Výsledky meraní v skupine juniorských reprezentantiek vo volejbale v priebehu ročného cyklu dokonca odzrkadľovali zameranie tréningového procesu. Takéto dlhodobé sledovanie disjunktívnych reakčno-rýchlostných schopností testom agility môže poskytnúť užitočné informácie o dynamike zmien ich rozvoja v jednotlivých obdobiach športovej prípravy.

Test nielen pre športovcov

Okrem športovcov možno test využívať aj na posúdenie rýchlosti reakcií u bežnej populácie. V jednej zo štúdií sme sledovali reakčný čas a rýchlosť pohybu ťažiska tela počas reakcií na vizuálne podnety za súčasného balancovania na nestabilnej podložke.

Zatiaľ čo sa reakčný čas počas balancovania na nestabilnej podložke zvyšoval, rýchlosť pohybu ťažiska tela sa za súčasných reakcií na vizuálne podnety znižovala. Pri výberových reakciách sme pritom pozorovali výraznejšie zníženie jej hodnôt ako pri reakciách na jeden podnet.

Avšak, 8-týždenný agility tréning na nestabilných podložkách ukázal, že balančné cvičenia vykonávané súčasne s reakciami na vizuálne podnety predstavujú účinný prostriedok nielen na zlepšenie dynamickej rovnováhy, ale aj na skrátenie výberového reakčného času.

Ďalšou skupinou sú starší ľudia, u ktorých sme sledovali vplyv 3-mesačného tréningu využívajúceho sériovú mechanickú proprioceptívnu stimuláciu na senzomotorický čas v teste agility. U oboch experimentálnych skupín došlo k jeho významnému zlepšeniu, pričom sa tento efekt ukázal byť výraznejší u skupiny vykonávajúcej podrepy ako u tej, kde jedinci iba stáli s mierne pokrčenými kolenami na vibrujúcej platni.

Tieto pozitívne zmeny možno pripísať predovšetkým zlepšeniu neuroregulačných procesov svalovej kontrakcie a vzájomnej koordinácie činnosti synergicky a antagonicky pôsobiacich svalových skupín.

Využitie testu v praxi je široké

Niekoľkoročné sledovania ukázali, že test agility možno využívať najmä v športových hrách, úpolových športoch a v športoch s krátkotrvajúcim výkonom, kde je dôležitá rýchlosť pohybových reakcií. Možno ho však využívať aj ako súčasť komplexného posudzovania úrovne telesnej zdatnosti u bežnej populácie.

Test umožňuje diferencovať skupiny športovcov z hľadiska rôznej úrovne disjunktívnych reakčno-rýchlostných schopností. Rozdiely sú okrem genetických dispozícií pravdepodobne odrazom rozdielnych nárokov na ich využívanie v jednotlivých športoch a z nich vyplývajúcich rozdielov v adaptácii organizmu na dlhodobé tréningové zaťaženie.

Test navyše poskytuje užitočné informácie o zmenách rýchlosti pohybových reakcií v rôznych obdobiach športovej prípravy, čím pomáha objektivizovať efekt tréningu špeciálne zameraného na ich rozvoj. Okrem diagnostiky možno test agility použiť aj na rozvoj disjunktívnych reakčno-rýchlostných schopností.

Viac informácií o posudzovaní a rozvoji disjunktívnych reakčno-rýchlostných schopností môžete nájsť v druhom vydaní knižnej publikácie „Toward an understanding of agility performance“ autorov Zemková a Hamar (2015), prípadne vo vysokoškolskej učebnici „Fyziologické základy senzomotoriky“ (Zemková, 2011) a učebných textoch „Diagnostika koordinačných schopností“ (Zemková, 2008), či v príslušných príspevkoch.